V jednej z ružinovských skupín na sociálnej sieti sa rozprúdila rozsiahla diskusia o správaní detí v blízkosti psov. Viacerí majitelia psov tvrdia, že rodičia často nevenujú dostatočnú pozornosť svojim deťom, ktoré bez opýtania pristupujú k cudzím zvieratám. Debata rýchlo prerástla do širšej diskusie o zodpovednosti, bezpečnosti a vzájomnom rešpekte vo verejnom priestore.
Téma spolužitia psíčkarov, rodičov a detí vo verejnom priestore opäť vyvolala v Bratislave búrlivé reakcie. V ružinovskej komunitnej skupine sa v posledných dňoch rozbehla rozsiahla diskusia, v ktorej viacerí obyvatelia upozorňovali na situácie, keď deti bez dovolenia pristupujú k cudzím psom, snažia sa ich hladkať alebo ich dokonca naháňajú, zatiaľ čo rodičia podľa nich situáciu neriešia.
Impulzom bol príspevok jedného z miestnych obyvateľov, ktorý sa obrátil na rodičov s výzvou, aby venovali svojim deťom viac pozornosti: „Rodičia! Všetci nadávate na psíčkarov, najmä v lokalite Ružová dolina. Že je riziko ohrozenia pri väčších plemenách… ale to, že zatiaľ čo vy ťukáte do mobilu a vaše deti si robia čo chcú a ja ako majiteľ psa si musím stonásobne dávať pozor… to vás nezaujíma. Psa som mal vždy na vôdzke…. tak aj vy odložte mobil a nenechávajte deti len tak, aby si robili čo chcú.“
Pod príspevkom sa následne objavili desiatky reakcií. Mnohí majitelia psov opisovali podobné skúsenosti. Tvrdia, že deti často bez opýtania pribehnú k psovi, skláňajú sa k nemu alebo sa ho snažia chytiť. Niektorí upozorňovali, že problém sa netýka iba veľkých plemien, ale aj malých psov, ktoré môžu byť z nečakaného kontaktu vystresované.
„Toto sa deje úplne bežne… a nielen deti, ale aj dospelí… bez opýtania sa na psa vrhnú…,“ napísala jedna z diskutujúcich.
Bratislava bije na poplach, jej mosty sú v zlom stave, chýbajú milióny eur. Mesto hľadá financie aj v štátnej pokladnici
Viacerí majitelia upozornili, že ani pes na vôdzke nemusí byť pripravený na náhly kontakt s cudzím človekom. Podľa nich by malo byť samozrejmosťou najskôr sa spýtať majiteľa, či je možné psa pohladkať. Niektorí opisovali prípady, keď deti chytali psy za chvost, uši alebo sa ich snažili zdvihnúť zo zeme, pričom rodičia nezasiahli.
Diskusia sa však rýchlo rozšírila aj na druhú stranu problému. Niektorí rodičia argumentovali, že zodpovednosť za správanie psa nesie vždy jeho majiteľ. Ozývali sa aj hlasy ľudí, ktorých deti sa psov boja alebo majú negatívne skúsenosti s voľne pustenými zvieratami. Podľa nich by mali psíčkari rešpektovať obavy ostatných návštevníkov parkov a verejných priestranstiev.
Časť diskutujúcich upozorňovala, že nejde o konflikt medzi rodičmi a psíčkarmi, ale o problém správania jednotlivcov. Viacerí sa zhodli, že existuje množstvo rodičov, ktorí svoje deti vedú k tomu, aby sa pred kontaktom so psom vždy spýtali na súhlas. Rovnako podľa nich nemožno všetkých majiteľov psov hádzať do jedného vreca.
„Vždy je to o ľuďoch. Nie o delení sa na psíčkarov a nepsíčkarov,“ napísala jedna z obyvateliek.
Do debaty sa zapojili aj ľudia, ktorí upozorňovali na širší problém správania detí vo verejnom priestore. Podľa nich nie je výnimočné, že deti naháňajú nielen psy, ale aj holuby, labute či iné zvieratá, pričom rodičia často nezasahujú. Viacerí preto vyzývali na väčšiu vzájomnú ohľaduplnosť a rešpekt.
