Budovu na Laurinskej dnes poznáme ako Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava. Jeho príbeh sa však začal písať ešte počas vojny a pôvodne vôbec nemalo ísť iba o divadlo. Stavbu poznačili prestávky, poškodenie počas bojov aj technické problémy. Napriek tomu sa v roku 1955 otvorila jedna z významných bratislavských divadelných scén.
Ak dnes prechádzate centrom Bratislavy po Laurinskej ulici, možno okolo budovy Divadla Pavla Országha Hviezdoslava prejdete bez toho, aby ste tušili, aký príbeh sa za jej stenami ukrýva. DPOH patrí k výrazným kultúrnym miestam hlavného mesta, no jeho história sa nezačala divadelným predstavením.
Budova bola pôvodne navrhovaná ako komplex spojený so Slovenskou národnou bankou a jej výstavbu výrazne skomplikovali vojnové udalosti, povojnové zmeny aj technické problémy.
Dnešné DPOH otvorilo svoje brány 28. mája 1955 a prvým predstavením bola Hviezdoslavova dráma Herodes a Herodias, ktorú dramaturgicky upravil a režíroval Janko Borodáč. Na javisku sa vtedy predstavili poprední slovenskí herci a premiéra mala u divákov veľký úspech.
Historická budova Slovenského národného divadla je jednou z ikon Bratislavy. Poznáte celý jej príbeh?
Divadlo pritom vznikalo najmä preto, že vtedajšia hlavná budova Slovenského národného divadla už kapacitne nepostačovala. V historickom Mestskom divadle totiž pôsobili hneď tri súbory – činohra, opera a balet. Nová scéna mala preto priniesť potrebný priestor najmä pre činohru.
Príbeh dnešného DPOH sa začal písať ešte počas obdobia Slovenského štátu. Slovenská národná banka v tom čase pripravovala výstavbu svojho administratívneho a reprezentačného sídla. Neskôr sa stavebný zámer rozšíril aj o divadelné priestory.
V roku 1941 bola vyhlásená verejná ideová súťaž na celý komplex. Realizačný projekt napokon pripravili architekti Eugen Kramár a Štefan Lukačovič. Samotná výstavba sa začala koncom roka 1942 a pokračovala aj v nasledujúcich rokoch.
Do histórie stavby však zasiahla druhá svetová vojna. Počas frontových udalostí v roku 1945 bola rozostavaná budova poškodená. Po vojne sa navyše práce na určitý čas úplne zastavili. O nedokončenú stavbu sa v tom období viedli rôzne rokovania a menili sa aj predstavy o tom, komu a na aký účel má objekt slúžiť.
Situácia sa napokon začala meniť koncom 40. rokov. Budova získala nové využitie a v roku 1948 bolo rozhodnuté, že jej divadelná časť pripadne Slovenskému národnému divadlu. Začalo sa s inštaláciou potrebnej divadelnej techniky.
Výstavba sa však ani potom nezaobišla bez komplikácií. Projekt divadelnej technológie si vyžadoval zariadenia, ktoré v tom čase nebolo možné jednoducho zabezpečiť v Československu. Technické riešenia preto dodávali aj zahraničné spoločnosti Wiener Brückenbau a Siemens.
ROZHOVOR: Zuzana Haasová má k Bratislave mimoriadne osobný vzťah, prezradila svoje obľúbené miesta aj svoj bohatý program
Komplikácie spôsobovali nielen samotné dodávky, ale aj vybavovanie dovozných kvót či víz pre zahraničných odborníkov, ktorí sa mali na montáži podieľať. Práce sa tak výrazne predĺžili.
Ešte okolo roku 1950 navyše nebola divadelná časť kompletne zastrešená a do objektu zatekalo. Predstavitelia SND zároveň požadovali úpravy pôvodného projektu, pretože medzičasom už technické riešenia zastarávali.
Napriek všetkým prekážkam sa podarilo stavbu dokončiť. Dňa 26. mája 1955 prebehla komisionálna prehliadka a následne bol vydaný súhlas na prevádzku. O dva dni neskôr, 28. mája, sa uskutočnilo slávnostné otvorenie.
Po otvorení sa z budovy stala významná scéna Činohry Slovenského národného divadla. Dlhé desaťročia tak bola jedným z miest, kde sa odohrával divadelný život Bratislavy.
Objekt sa postupne menil aj po technickej stránke. Prvou výraznejšou rekonštrukciou prešiel v roku 1968, keď sa upravilo usporiadanie hľadiska a znížil sa počet miest pre divákov. Ďalšia modernizácia prišla v prvej polovici 80. rokov a sústredila sa predovšetkým na javiskovú techniku a zázemie.
Činohra SND využívala priestory DPOH až do roku 2007. V tom istom roku budovu ministerstvo kultúry odpredalo Bratislave. Mesto sa pritom zaviazalo zachovať jej kultúrne využitie.
Slovenské národné divadlo v Bratislave pozná každý, no tieto zaujímavosti ste o novej budove možno nevedeli
Výrazná zmena prišla v roku 2022. Bratislavskí mestskí poslanci schválili vznik samostatného Divadla Pavla Országha Hviezdoslava ako neziskovej organizácie mesta. Divadlo tak získalo vlastnú organizačnú štruktúru a ambíciu fungovať ako samostatná mestská scéna.
Slávnostné otvorenie nového DPOH sa uskutočnilo 11. januára 2023. Ešte pred oficiálnym otvorením však budova koncom roka 2022 hostila počas troch večerov súbory Charkivského národného akademického divadla opery a baletu M. V. Lysenka. Po otvorení nasledovalo aj baletné predstavenie Štátneho divadla Košice Extáza / Obrazy o nej.
Dnes chce DPOH fungovať ako moderné mestské divadlo, ktoré reaguje na aktuálne spoločenské témy a prihovára sa aj mladšiemu publiku. Program preto nestavia iba na klasickej dramatike. Priestor dostávajú vlastné inscenácie, koprodukčné projekty, hosťujúce divadlá, diskusie, workshopy, festivaly aj vzdelávacie podujatia.
DPOH zároveň prináša aj klasické a komediálne tituly či predstavenia pre deti. V repertoári sa objavili napríklad Shakespeare v podaní native speakerov, Kopny! Buchny! Ric!, obnovený Antikvariát, Opatruj sa, Júlia!, ale aj detské inscenácie Websterovci: Lili a ukradnutá sieť či Tri prasiatka.
DPOH pritom nie je zaujímavé iba svojou divadelnou históriou. Výraznou súčasťou objektu je aj jeho výtvarná a architektonická podoba. Pôvodnú výzdobu hľadiska, foyerov a opony vytvoril výtvarník František Gajdoš. Mozaikové okná vo foyeri sú dielom významného slovenského maliara Janka Alexyho.
Za viac ako sedem desaťročí sa pritom zmenilo nielen jej technické vybavenie, ale aj spôsob, akým sa mesto na svoje divadlo pozerá. Z pôvodnej druhej scény SND sa postupne stalo samostatné mestské divadlo, ktoré sa dnes snaží reagovať na súčasnú Bratislavu a jej obyvateľov.
