Z bývalej továrne na nite sa stalo jedno z najživších kultúrnych miest Bratislavy. Príbeh Cvernovky je však aj príbehom konfliktov, búrania a otáznej budúcnosti. Ako sa z industriálneho areálu stal symbol kreativity?
Keď sa dnes prejdete po okolí Mlynských nív v Bratislave, možno si ani neuvedomíte, že stojíte na mieste, ktoré kedysi patrilo medzi najvýznamnejšie priemyselné centrá celého regiónu. Cvernovka, pôvodne továreň na výrobu nití, sa počas viac než storočia stala svedkom zásadných historických zlomov.
Prežila monarchiu, dve svetové vojny aj socializmus. V novom tisícročí však získala úplne inú identitu – stala sa symbolom kreativity, slobody a komunitného života.
História bratislavskej Cvernovky sa začala písať na začiatku 20. storočia, keď sa mesto ešte len formovalo ako významné priemyselné centrum. Výroba nití sa tu spustila v januári 1902 a podnik sa rýchlo zaradil medzi prvé svojho druhu v celom Uhorsku. Za jeho vznikom stáli podnikatelia z Viedne, ktorí spojili svoje ambície s kapitálom britskej rodiny Coatsovcov.
Vznikol tak moderný výrobný komplex, ktorý postupne rozširoval sortiment a exportoval produkty do viacerých krajín.
Metropolka ukrýva množstvo tajomstiev a príbehov, voči intelektuálom tu zasahovali ľudáci aj komunisti
Areál s typickou industriálnou architektúrou sa rozprestieral v širšom centre dnešnej Bratislavy a patril k dominantám rozvíjajúceho sa mesta. Po rozpade Rakúsko-Uhorska pokračoval podnik pod názvom Bratislavská cvernová továreň a postupne rozširoval výrobu o nové druhy priadzí. Významným momentom bolo aj uvedenie pestrofarebných šijacích nití v 30. rokoch, ktoré patrili k technologickým novinkám v regióne.
Zásadný zlom prinieslo obdobie po druhej svetovej vojne, keď bol podnik znárodnený a začlenený do národného hospodárstva. Počas socializmu dosiahla výroba vrchol, no po roku 1989 začal postupný úpadok. Transformácia ekonomiky a strata odbytu viedli k tomu, že začiatkom nového tisícročia sa výroba definitívne zastavila a areál zostal opustený.
Prázdne priestory však nezostali bez života dlho. Noví nájomníci ich začali využívať na kreatívne účely a postupne tu vzniklo jedinečné kultúrne prostredie. Umelci, dizajnéri či architekti si prenajímali ateliéry a pretvárali bývalú továreň na živé centrum umenia. Z pôvodne uzavretého priestoru sa stal otvorený kultúrny hub, ktorý lákal verejnosť aj turistov.
Poznáte slávne rodiny Prešporka, ktoré tvorili obraz aj dnešnej Bratislavy? Nahliadnite do rodín Palugyay, Hubert či Scherz
V rokoch pred rokom 2012 zažívala Cvernovka vrchol svojej popularity. Organizovali sa tu významné podujatia, umelecké ceny aj verejné akcie. Atmosféra miesta bola autentická a vznikla spontánne, bez riadenia zhora. Práve táto spontánnosť sa však ukázala ako slabina, keď zasiahli úrady. Pre nesúlad s kolaudačnými podmienkami boli verejné podujatia zakázané, čo znamenalo koniec viacerých projektov a iniciatív.
Situáciu ešte viac vyostrila zmena vlastníka v roku 2012. Nový developer krátko po kúpe začal s búraním časti areálu, ktoré bolo zastavené pre nedostatok povolení. Poškodené budovy však museli byť napokon odstránené úplne, čo znamenalo nenávratnú stratu historicky cenných objektov.
Napriek neistote sa Cvernovka ďalej rozvíjala ako kreatívne centrum. V tom čase sústreďovala najväčšiu komunitu umelcov a tvorcov v Bratislave a stala sa významným bodom na kultúrnej mape mesta. Tento status však nevydržal dlho. Koncom roka 2015 areál odkúpil nový investor, ktorý postupne začal realizovať vlastné plány rozvoja.
Bratislava ukrýva mnohé tajomstvá: V uliciach niekdajšieho Prešporku bol dom Burg, ktorý desil ľudí celé roky
V roku 2016 dostali nájomníci výpovede a kultúrny život v pôvodnej Cvernovke sa postupne skončil. Rozlúčkou s jednou z budov bola aj symbolická hudobná akcia, na ktorú prišli stovky ľudí a ktorá potvrdila silné puto verejnosti k tomuto miestu.
Súčasne vznikla iniciatíva na záchranu kultúrnej funkcie areálu, ktorú podporili tisíce ľudí, no napriek tomu sa ju nepodarilo presadiť.
Komunita umelcov sa napokon presťahovala do nových priestorov na Račianskej ulici, kde vznikla Nová Cvernovka. Tá dnes nadväzuje na pôvodnú myšlienku a rozvíja ju v modernejších podmienkach. Pôvodný areál na Mlynských nivách sa medzitým transformuje na nový developerský projekt, v ktorom zostalo len torzo historických budov.
Z niekdajšieho rozsiahleho komplexu sa zachovala najmä Pradiareň, ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, spolu s niekoľkými ďalšími objektmi. Tie dnes prechádzajú rekonštrukciou a majú sa stať súčasťou nového urbanistického riešenia.
