Legendárna Metropolka v centre Bratislavy nebola len miestom stretnutí umelcov a intelektuálov. Za ikonickou budovou na rohu Špitálskej a Mickiewiczovej ulice sa skrýva silný príbeh rodiny Tvarožkovcov, ktorú postupne zasiahli fašizmus, vojna aj komunistické represie.
Metropolka patrí medzi stavby, ktoré si mnohí obyvatelia Bratislavy všimnú takmer denne, no len málokto pozná jej skutočný príbeh. Budova na rohu Špitálskej a Mickiewiczovej ulice bola kedysi symbolom modernej Bratislavy, miestom kultúrneho života aj stretnutí vtedajšej inteligencie. Za jej vznikom stáli bratia Juraj a Tomáš Tvarožkovci, ktorých osud sa neskôr dramaticky prepojil s najťažšími kapitolami slovenských dejín.
Architekt Juraj Tvarožek navrhol budovu koncom 20. rokov minulého storočia, zatiaľ čo jeho brat Tomáš zabezpečil jej financovanie. V čase svojho vzniku patrila Metropolka medzi architektonické skvosty vtedajšieho Československa a pozornosť vzbudzovala aj v zahraničí. Okrem bytov sa v nej nachádzalo kino a najmä známa kaviareň, ktorá sa rýchlo stala centrom spoločenského diania.
Práve kaviareň Metropol bola miestom, kde sa stretávali umelci, spisovatelia, architekti aj osobnosti verejného života. V období prvej republiky predstavovala priestor, kde sa formovala slovenská kultúrna identita.
KVÍZ: Trafili by ste na Gotko, Mierko či Poindl bez mapy? Praví Bratislavčania nebudú mať žiaden problém
Pokojné obdobie však netrvalo dlho. Po vzniku slovenského štátu sa Metropolka dostala do pozornosti ľudáckeho režimu. Kaviareň bola pre svoj slobodomyseľný charakter podozrivá a stala sa nepohodlnou. Rodina Tvarožkovcov sa navyše zapojila do demokratického odboja. Niektorí jej členovia pomáhali pri organizovaní odporu proti režimu a neskôr aj proti nacizmu.
Po druhej svetovej vojne sa zdalo, že sa do budovy vráti život, no prišiel ďalší tvrdý zásah. Po nástupe komunistov sa rodina opäť ocitla pod tlakom. Viacerí jej členovia skončili vo väzení a Metropolka sa stala symbolom nielen noblesy starej Bratislavy, ale aj politických perzekúcií. Jeden z najznámejších procesov niesol názov Tvarožek a spol. a skončil mimoriadne tvrdými trestami.
Komunistický režim zasiahol nielen do života rodiny, ale aj do samotnej budovy. Pôvodná atmosféra sa vytratila a priestory postupne menili svoj účel. Miesto, ktoré kedysi žilo kultúrou, stratilo svoj pôvodný význam a mnohé generácie už ani netušili, aký význam Metropolka pre mesto mala.
V súčasnosti sa však na príbeh budovy opäť začína upozorňovať. Na fasáde sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína nielen architektonický význam stavby, ale aj osudy ľudí, ktorí stáli pri jej vzniku.
Kamenné námestie v Bratislave vyvoláva už roky zmiešané pocity. Poznáte tieto detaily z jeho histórie?
Dnes sa tu nachádza moderné co-livingové bývanie, ktoré ponúka celkovo 19 bytových jednotiek rôznych veľkostí, pričom najmenšie majú približne 16 metrov štvorcových a najväčšie dosahujú 35 metrov štvorcových.
V interiéri sa doposiaľ zachovali viaceré autentické prvky, ako napríklad odhalené betónové stropy, ktoré dopĺňajú moderné materiály, drevo či farebné dizajnové akcenty. Spoločné priestory sú navrhnuté tak, aby podporovali stretávanie a interakciu medzi obyvateľmi. Nachádza sa tu napríklad oddychová zóna, kuchyňa či spoločná práčovňa.
Aj napriek turbulentnej minulosti si Metropol zachoval svoje miesto v panoráme hlavného mesta. Súčasná rekonštrukcia ukazuje, že historické objekty môžu nájsť nové využitie bez straty svojej identity. Projekt zároveň otvára diskusiu o budúcnosti bývania v Bratislave a možnostiach, ako efektívne reagovať na potreby mladých obyvateľov.
