Narodila sa v Bratislave, pomáhala Židom uniknúť pred nacistickým prenasledovaním a napriek obrovskému riziku odmietla opustiť ľudí, ktorých sa snažila zachrániť. Gisi Fleischmannová patrila medzi najvýraznejšie osobnosti židovského odboja na Slovensku. Jej meno dnes pripomína pamätný kameň na Klariskej ulici aj pomník na Námestí slobody.
Bratislava má vo svojich uliciach množstvo miest, ktoré pripomínajú udalosti minulosti. Jedným z menej nápadných, no mimoriadne silných príbehov je osud Gisi Fleischmannovej. Bratislavčanka, ktorá počas druhej svetovej vojny zasvätila svoj život záchrane Židov pred nacistickým prenasledovaním, patrila medzi najvýraznejšie osobnosti židovského odboja na Slovensku.
Gisela Genendel Fischerová, neskôr známa ako Gisi Fleischmannová, sa narodila 21. januára 1892 v Bratislave v ortodoxnej židovskej rodine. Jej rodičia vlastnili hotel a košer reštauráciu Krone na Kapucínskej ulici. Hoci vtedajšia spoločnosť neposkytovala dievčatám rovnaké možnosti vzdelávania ako chlapcom, Gisi sa vzdelávala aj sama a postupne sa dostala k aktivitám, ktoré výrazne presiahli hranice jej mesta.
Dôležitú úlohu v jej živote zohrali bratia Gustáv a Dávid. Obaja boli vzdelaní muži a rodina sa postupne priklonila k sionistickým myšlienkam. Gisi sa neskôr aktívne zapojila do sionistického hnutia a v roku 1926 stála pri vzniku slovenskej sekcie ženskej organizácie WIZO. V rokoch 1938 a 1939 ju dokonca viedla.
V súkromí bola matkou dvoch dcér. Alicu a Judit sa ešte pred vypuknutím vojny podarilo dostať do Palestíny. Fleischmannová im zabezpečila potrebné dokumenty a obe dcéry Slovensko opustili. Sama však zostala.
Práve toto rozhodnutie neskôr výrazne ovplyvnilo jej osud. Keď sa v Európe začalo šíriť nacistické prenasledovanie Židov, svoje organizačné schopnosti a zahraničné kontakty začala využívať na pomoc ľuďom ohrozeným deportáciami. Pomáhala utečencom z Nemecka, Rakúska aj z Protektorátu Čechy a Morava, ktorí prechádzali cez Slovensko.
Fleischmannová sa podieľala na organizovaní emigrácie a snažila sa získavať peniaze zo zahraničia na záchranné aktivity. Spolupracovala s viacerými židovskými organizáciami a neskôr aj s medzinárodnými humanitárnymi štruktúrami. Jej kontakty umožňovali zabezpečovať pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v mimoriadne nebezpečnej situácii.
Toto miesto v Bratislave ukrýva neuveriteľný príbeh: Divadlo Aréna má takmer 200 rokov a prežilo cisára, vojnu aj zabudnutie
Po vzniku Ústredne Židov v roku 1940 sa jej pôsobenie dostalo do ešte zložitejšej roviny. Táto organizácia vznikla pod kontrolou štátu a počas vojny bola nútená podieľať sa aj na opatreniach namierených proti židovskému obyvateľstvu. Práve v jej prostredí však vznikla ilegálna Pracovná skupina, ktorá sa snažila deportáciám zabrániť.
Fleischmannová bola jedinou ženou v tejto skupine a zastávala v nej významnú úlohu. Spolu s ďalšími členmi sa pokúšala zachrániť čo najviac ľudí pred transportmi do nacistických táborov. Jej činnosť pritom často balansovala na hranici medzi legálnou pomocou a nebezpečným vyjednávaním s predstaviteľmi nacistického režimu.
Jedným z najkontroverznejších, ale zároveň najznámejších spôsobov, ktorými sa skupina pokúšala zastaviť deportácie, bolo podplácanie nacistických predstaviteľov. Fleischmannová sa podieľala na získavaní peňazí na tieto účely a rokovala aj s Dieterom Wislicenym, nemeckým poradcom pre židovské otázky na Slovensku. Na jeseň 1942 sa transporty zo Slovenska skutočne zastavili.
Jej aktivity však neboli zamerané iba na ľudí na Slovensku. Pracovná skupina sa pokúšala riešiť osud Židov v širšom európskom kontexte. V roku 1943 vznikol takzvaný Plán Európa, ktorého cieľom bolo prostredníctvom rokovaní a finančných ponúk zastaviť deportácie európskych Židov. Požadovaná suma dosahovala milióny dolárov, no potrebné prostriedky sa napokon nepodarilo zabezpečiť a plán zlyhal.
Medzitým sa okolo Fleischmannovej začala sťahovať slučka. Od jesene 1943 bola pod dohľadom bezpečnostných zložiek a opakovane čelila zatýkaniu a výsluchom. Začiatkom roka 1944 ju poslali do pracovného tábora v Novákoch a neskôr do väzenia v Ilave. Po rokovaniach sa v máji dostala na slobodu, no ani potom so svojou činnosťou neprestala.
Pomoc začala smerovať aj k maďarským Židom, ktorí sa po obsadení Maďarska nacistickým Nemeckom ocitli v bezprostrednom ohrození. Keď v auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie a na Slovensko vstúpili nemecké jednotky, situácia sa dramaticky zhoršila.
Bratislavské mestské Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava ukrýva príbeh, ktorý málokto pozná. Začalo ako banka
Gisi mala možnosť ukryť sa. Rozhodla sa však zostať a pokračovať v pomoci. Práve toto rozhodnutie sa jej stalo osudným.
V októbri 1944 ju zatklo Gestapo. Následne sa dostala do koncentračného tábora v Seredi, kde jej veliteľ Alois Brunner ponúkol možnosť oslobodenia. Podmienkou malo byť prezradenie miest, kde sa ukrývali bratislavskí Židia.
Fleischmannová odmietla.
Brunner ju preto zaradil do transportu smerujúceho do Osvienčimu. Podľa dostupných údajov bol pri jej mene uvedený dodatok „R. U.“, skratka nemeckého označenia Rückkehr unerwünscht, teda „návrat nežiaduci“. Transport zo Serede odišiel 17. októbra 1944 a do Osvienčimu dorazil o dva dni neskôr.
Tam sa stopa Gisi Fleischmannovej definitívne stráca. Po príchode vlaku bolo podľa dostupných svedectiev z ampliónu vyvolaných niekoľko mien vrátane jej mena. Dvaja príslušníci SS ju následne odviedli neznámym smerom. Presný priebeh jej posledných chvíľ sa už nepodarilo spoľahlivo zrekonštruovať.
Jej príbeh však z Bratislavy nezmizol. Na Klariskej ulici číslo 7, kde Fleischmannová pred vojnou žila, bol v roku 2015 osadený Stolperstein, teda pamätný kameň pripomínajúci obeť nacistického prenasledovania. Ďalšia výrazná pripomienka jej života sa nachádza na Námestí slobody.
Pomník Gisi Fleischmannovej vytvoril maďarský umelec Szabolcs KissPál. Zaujímavé je, že jeho vznik súvisel s verejným hlasovaním. Umelec v roku 2015 priniesol na Námestie slobody kamenné fragmenty z monumentálneho súsošia Klementa Gottwalda, ktoré kedysi stálo na tomto mieste. Do jednotlivých kameňov nechal vytesať mená osobností spojených s minulosťou a súčasnosťou Slovenska.
O tom, komu má patriť jeden z pamätných kameňov, rozhodovala verejnosť. Najviac hlasov získala práve Gisi Fleischmannová – 350. Jej meno sa tak dostalo na kamenný blok, ktorý mal pôvodne na námestí zostať iba dočasne. Pomník však zostal na mieste dodnes.
Slovenské národné divadlo v Bratislave pozná každý, no tieto zaujímavosti ste o novej budove možno nevedeli
Význam jej odkazu ocenila aj Slovenská republika. Prezidentka Zuzana Čaputová jej v januári 2024 udelila in memoriam Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu, ľudské práva, slobody a ich ochranu.
Jej odkaz vystihuje veta, ktorú si Fleischmannová zapísala už v roku 1942: „Ak sa nám podarí veľké dielo ľudskej lásky, možno budeme môcť povedať, že sme nežili nadarmo.“ Dnes ju pripomína nielen história, ale aj konkrétne miesta v uliciach Bratislavy.
