Bratislava sa počas horúcich letných dní spájala s miestami, na ktoré dodnes spomínajú celé generácie. Poznáte už neexistujúce Lido na brehu Dunaja? Alebo si spomínate už len na šantenie v jazerách a štrkoviskách ako Draždiak, Štrkovecké jazero či Zlaté piesky? Historické fotografie vám oživia spomienky.
Leto v Bratislave malo kedysi celkom inú atmosféru. Mnohí obyvatelia si dodnes pamätajú časy, keď sa chodilo kúpať na Lido priamo k Dunaju, na Štrkovecké jazero, na Draždiak či na Zlaté piesky.
Staré fotografie týchto lokalít vyvolávajú medzi Bratislavčanmi silnú vlnu nostalgie a pripomínajú miesta, ktoré formovali detstvo niekoľkých generácií.
Neexistujúce kúpalisko Lido
Prírodné kúpalisko vzniklo v roku 1928 ešte v časoch, keď Petržalka nebola súčasťou Bratislavy. Spočiatku išlo o upravený štrkový breh Dunaja s menším dreveným bazénom a pontónmi. O niekoľko rokov neskôr pribudol väčší bazén, prezliekacie kabínky, sprchy, pieskovisko, športoviská aj občerstvenie. Lido sa rýchlo zaradilo medzi najvyhľadávanejšie letné destinácie v meste.
Jeho história však nebola jednoduchá. Kúpalisko poškodili požiar aj bombardovanie počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu sa po vojne opäť stalo obľúbeným miestom oddychu a fungovalo až do začiatku 80. rokov minulého storočia. Hoci sa v 90. rokoch objavili plány na jeho obnovu ako súčasti väčšieho rekreačného areálu, napokon zostali len na papieri.
Pri historických fotografiách sa opakovane objavuje otázka, ktorú si kladú aj mladšie generácie – ako bolo možné kúpať sa priamo v Dunaji, keď dnes pôsobí rieka oveľa divokejšie. Odpoveď podľa pamätníkov spočíva v tom, že rieka vyzerala úplne inak ako dnes.
Dunaj bol rozdelený do viacerých ramien a mal nižšiu hladinu. Neskoršie úpravy koryta, jeho prehĺbenie aj vybudovanie Vodného diela Gabčíkovo zmenili podmienky rieky najmä pre lodnú dopravu, čo ovplyvnilo aj jej prúd.
Jedna z pamätníčok napísala: „Každú nedeľu sme tam strávili celá rodina… okrem kúpania v Dunaji tam bolo kúpalisko a v jednom z bazénov som sa naučila plávať.“
Ďalší diskutujúci spomínali, že na Lido chodili najskôr so svojimi rodičmi a neskôr už so svojimi deťmi. Nechýbali ani stručné odkazy ako „Aj jaaaa chcem nazad LIDO!!!“ či „To bola pohoda.“ Viacerí sa zhodli, že návrat takéhoto prírodného kúpaliska by Bratislave prospel aj dnes.
Štrkovecké jazero v Ružinove
Podobnú nostalgiu vyvoláva aj Štrkovecké jazero v Ružinove. Dnes patrí medzi najobľúbenejšie oddychové lokality hlavného mesta s promenádou, detskými ihriskami a bežeckou dráhou. Starší Bratislavčania si však pamätajú časy, keď slúžilo aj ako prírodné kúpalisko. Do roku 1989 bolo známe čistou vodou a počas leta sem prichádzali tisíce ľudí.
Osudy Štrkovca sa pritom počas rokov výrazne menili. Po revolúcii bolo jazero silne znečistené a dokonca sa uvažovalo o jeho zasypaní. Neskôr však prešlo revitalizáciou a dnes patrí medzi najvyhľadávanejšie mestské rekreačné lokality.
Diskusie pod historickými fotografiami sa často sústreďovali aj na budovu bývalého Hotela Junior, ktorý podľa mnohých predstavuje architektonicky hodnotnú stavbu s veľkým potenciálom. Obyvatelia sa však rozchádzajú v názoroch na jeho súčasné využitie a budúcnosť.
Veľký Draždiak v Petržalke
Veľký Draždiak vznikol po ťažbe štrku a prehĺbení pôvodnej vodnej plochy známej ako Šutrovka. Od roku 1982 slúži ako prírodné kúpalisko a postupne sa stal jedným z najvyhľadávanejších rekreačných miest v Petržalke. Napriek tomu, že jazero nie je oficiálne prevádzkované ako kúpalisko pre vedenie vysokého napätia, ktoré prechádza priamo nad vodnou plochou, počas leta sem každoročne prichádzajú tisíce návštevníkov.
Draždiak ponúka približne 13-hektárovú vodnú plochu s maximálnou hĺbkou okolo 17 metrov. Voda je pravidelne kontrolovaná Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava a počas letných mesiacov patrí medzi najobľúbenejšie prírodné miesta na kúpanie v hlavnom meste. Okrem plávania láka aj na prechádzky, beh, cyklistiku či oddych v lesnom prostredí, ktoré jazero obklopuje.
Historické fotografie však pripomenuli aj podobu Draždiaka, ktorú si mladšie generácie už nepamätajú. Obyvatelia spomínajú na rozsiahle pieskové pláže, prírodné ostrovčeky či otvorenejší priestor bez dnešnej hustej zelene.
Jedna z diskutujúcich napísala: „Dnes je tam tiež toľko ľudí, len škoda, že tu nie je foto, keď boli ešte ostrovčeky vytvorené prírodou.“ Ďalšia pamätníčka si zaspomínala: „Tam vzadu ešte aká hŕba zeminy bola, pláže veľké a detí ako smetí.“
Zlaté piesky Ružinov
Podobné emócie vyvolávajú aj historické zábery Zlatých pieskov. Jazero vzniklo po ťažbe štrku v 50. rokoch minulého storočia a dodnes patrí medzi najväčšie rekreačné areály v Bratislave. Charakteristickým prvkom zostáva ostrov uprostred jazera, ktorý je dodnes jedným zo symbolov tejto lokality.
V súčasnosti areál prevádzkovaný mestskou organizáciou STARZ ponúka široké možnosti športového aj rekreačného vyžitia.
Návštevníci si môžu požičať vodné bicykle, člny či paddleboardy, zahrať si plážový volejbal alebo stolný tenis, navštíviť bufety a reštaurácie či využiť vodný lyžiarsky vlek v severnej časti jazera. Južná a východná časť zostáva obľúbeným miestom rybárov.
So Zlatými pieskami sa spája aj jedna z tragických udalostí v dejinách Bratislavy. V roku 1976 sa do jazera po chybe pri pristávaní zrútilo lietadlo na pravidelnej linke z Prahy do Bratislavy.
