Extrémne horúčavy odhalili vážne problémy nemocníc. V bratislavskej Ružinovskej nemocnici namerali na jednej z pacientskych izieb viac ako 42 stupňov Celzia. Lekári upozorňujú na zvýšené riziko infekcií, zhoršené hojenie rán aj kolabujúce pracovné podmienky. Minister zdravotníctva argumentuje, že prednosť majú investície do zdravotníckej techniky.
Extrémne letné horúčavy otvorili diskusiu o stave slovenských nemocníc. Kým pacienti aj zdravotníci upozorňujú na neznesiteľné podmienky počas tropických dní, ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pri obmedzenom rozpočte musia dostať prednosť investície do prístrojového vybavenia pred klimatizáciou.
Jedným z najkritickejších prípadov bola Univerzitná nemocnica Bratislava – pracovisko Ružinov. Informuje o tom protál Aktuality.sk. Podľa lekárov sa na jednej z pacientskych izieb teplota vyšplhala až na 42,7 stupňa Celzia. Takéto podmienky podľa odborníkov nepredstavujú len diskomfort, ale môžu priamo ohroziť zdravie hospitalizovaných ľudí.
Plastický chirurg Miroslav Mendel pre Aktuality.sk opisuje, že zdravotníci sa snažia situáciu riešiť aj z vlastných peňazí. Niektoré oddelenia si podľa jeho slov zakúpili klimatizácie svojpomocne, sestry zase financovali zrkadlové fólie na okná, aby aspoň čiastočne obmedzili prehrievanie priestorov. Nemocnica podľa neho zatiaľ neprijala zásadné nové opatrenia, ktoré by pripravili zariadenie na ďalšie vlny horúčav.
Obyvatelia jednej z častí Bratislavy hlásia čoraz viac potkanov, odborníci ukázali hlavný dôvod. Čo alebo kto za to môže?
Lekár zároveň upozorňuje, že najhoršie podmienky panujú na najvyšších podlažiach budovy, predovšetkým na západnej strane. Práve tam podľa zistení Aktuality.sk teplomer na jednej z izieb ukázal rekordných 42,7 stupňa Celzia. „Teplomer na germicídnom žiariči relatívne nízko pod stropom ukazoval 42,7 stupňa Celzia. To je podľa mňa už teplota, ktorá poškodzuje zdravie,“ uviedol pre portál.
Podľa odborníkov vysoké teploty významne komplikujú liečbu pacientov. Horúčavy podporujú množenie baktérií, zhoršujú hojenie operačných rán, zvyšujú riziko infekcií a predstavujú záťaž najmä pre seniorov, chronicky chorých či pacientov po operáciách.
Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že extrémne teplo môže zhoršovať dýchacie aj srdcovo-cievne ochorenia, spôsobovať opuchy a zvyšovať metabolické nároky organizmu.
Dramatický zásah hasičov a boj o život v Bratislave: Muž spadol zo strechy na lešenie a bol v bezvedomí
Problémy sa netýkajú len pacientov. Náročné podmienky zažívajú aj lekári a sestry, ktorí pracujú počas celých služieb v rozpálených budovách. Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský upozorňuje, že primeraná teplota nie je otázkou luxusu, ale bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.
„Nechcel by som byť operovaný lekárom, ktorému kvapká z čela pot do rany. To nie je nejaký nadštandard ani nejaký extra komfort. Optimálna teplota je normálne prostredie na to, aby sme pacienta vyliečili,“ povedal pre Aktuality.sk.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško však argumentuje, že slovenské zdravotníctvo zápasí s obrovským investičným dlhom a pri obmedzených financiách musí rezort uprednostňovať nákup život zachraňujúcich technológií, ako sú CT prístroje, magnetické rezonancie či moderné operačné zariadenia. Klimatizácia podľa neho zatiaľ nepatrí medzi štandardné vybavenie nemocníc.
Kedy bude otvorená Rosnička? Kúpalisko už malo byť po veľkej rekonštrukcii otvorené, objavili sa však komplikácie a zdržania
Na vysoké teploty reagoval aj minister obrany Robert Kaliňák. Pripomenul, že nové nemocnice a rekonštruované objekty už s klimatizáciou počítajú, zároveň však poznamenal, že klimatizáciu nemajú ani všetky štátne úrady.
Do diskusie na portáli Aktuality.sk sa zapojili aj čitatelia, ktorí opísali vlastné skúsenosti z nemocníc. Zamestnankyňa jednej z bratislavských nemocníc uviedla, že na oddelení namerali viac ako 33 stupňov Celzia. Ventilátory si podľa nej museli priniesť samotní zamestnanci a pacienti si okná zakrývali plachtami či textíliami, aby zmiernili prehrievanie izieb.
Ďalší čitateľ opísal návštevu svojej starej mamy hospitalizovanej na Antolskej. Hoci na izbu popoludní už nesvietilo priame slnko, teplota presahovala 35 stupňov. Podľa jeho slov bolo po niekoľkých minútach v miestnosti náročné dýchať a len ťažko si vie predstaviť, ako takéto podmienky zvládajú pacienti počas celého dňa.
Odborníci upozorňujú, že klimatické zmeny budú prinášať čoraz častejšie vlny horúčav. Staré nemocničné budovy pritom často nemajú elektrické rozvody ani technické vybavenie na jednoduchú inštaláciu klimatizácie. Za dlhodobé riešenie preto považujú rozsiahlu modernizáciu budov, centrálnu klimatizáciu s filtráciou vzduchu, zateplenie objektov či montáž vonkajších žalúzií, ktoré dokážu teplotu v interiéri aspoň čiastočne znížiť.
