Jesenná sezóna prináša obľúbenú pochúťku, ktorú si mnohí spájajú najmä s vôňou pečených gaštanov. Jedlé gaštany však podľa odborníkov ponúkajú oveľa viac než príjemnú chuť. Dôležité je však vedieť, ako ich správne vybrať, pripraviť a koľko ich konzumovať.
Jeseň je obdobím, keď sa do ulíc a domácností vracia vôňa pečených gaštanov. Jedlé gaštany patria medzi obľúbené sezónne potraviny a okrem typickej jemne sladkej a orechovej chuti môžu ponúknuť aj viacero nutričných benefitov. Na ich vlastnosti upozornil aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava.
Jedlé gaštany pochádzajú zo stromov rodu Castanea, ktoré sa prirodzene vyskytujú v rôznych častiach Európy, Ázie aj Severnej Ameriky. Poznáme pritom viacero druhov vrátane európskeho, amerického, čínskeho či japonského gaštana. Práve európsky gaštan je obľúbenou jesennou pochúťkou aj u nás.
Podľa odborníčky z Poradne zdravia RÚVZ Bratislava sú gaštany zaujímavé najmä svojim obsahom vitamínov a minerálnych látok. „Sú významným zdrojom vitamínov; obsahujú vitamín C a vitamíny skupiny B, ktoré posilňujú našu imunitu. Taktiež obsahujú minerálne látky ako draslík, meď a horčík,“ uviedla Klinčáková.

Verejné korčuľovanie na ľadových plochách v Bratislave je späť: Na ľad môžete vyraziť už v októbri
Práve kombinácia týchto živín robí z gaštanov potravinu, ktorá môže byť vhodným doplnkom pestrej stravy. Vitamíny skupiny B sú dôležité pre správne fungovanie nervového systému a mozgu, zatiaľ čo draslík zohráva významnú úlohu pri fungovaní organizmu a regulácii krvného tlaku.
Pozornosť si zaslúži aj vysoký obsah vlákniny. Tá podporuje správne fungovanie tráviaceho systému, prispieva k zdraviu črevnej mikroflóry a pomáha udržiavať pravidelnú činnosť čriev. Gaštany zároveň môžu prispieť k pocitu sýtosti, takže môžu byť zaujímavou súčasťou jedálnička aj pre ľudí, ktorí si strážia svoj príjem potravy.
Gaštany obsahujú v porovnaní s mnohými inými orechmi relatívne málo tuku. Tuk, ktorý sa v nich nachádza, tvoria vo významnej miere nenasýtené mastné kyseliny. Tie sú súčasťou vyváženej stravy a sú spájané s priaznivým vplyvom na hladinu cholesterolu a zdravie ciev. Draslík zároveň podporuje správne fungovanie srdca a reguláciu krvného tlaku.

Pozor, športovisko v Bratislave sa zatvára a korčuliari musia inam. Čaká ho veľká rekonštrukcia
Zaujímavá je aj otázka hladiny cukru v krvi. Gaštany síce obsahujú pomerne veľké množstvo sacharidov, no zároveň majú vysoký podiel vlákniny. Tá spomaľuje vstrebávanie sacharidov, a preto môže pomôcť zmierniť prudké výkyvy hladiny cukru v krvi. Neznamená to však, že ich môžete konzumovať bez obmedzenia. Odborníčka upozorňuje, že pri nadmernej konzumácii môže byť vysoký obsah sacharidov naopak nevýhodou.
„Avšak treba myslieť aj na to, že hoci konzumácia gaštanov môže priniesť nášmu telu tieto pozitíva, gaštany sú aj zdrojom sacharidov a konzumácia príliš veľkého množstva gaštanov môže týmto zdraviu prospešným účinkom zabrániť,“ vysvetľuje Klinčáková.
Jedlé gaštany obsahujú aj meď a horčík, ktoré sú dôležité pre zdravie kostí. Meď sa podieľa na využívaní železa v organizme a horčík prispieva k udržaniu normálnej mineralizácie kostí.

VIDEO: Bratislava obnovuje kúpele Grössling: Objavili v nich prekvapenie staré viac než 100 rokov až z Talianska
Ak si chcete gaštany kúpiť, oplatí sa venovať pozornosť ich vzhľadu. Čerstvé plody by mali byť pevné, primerane ťažké a bez viditeľného poškodenia. Príliš ľahké gaštany môžu byť vysušené alebo staršie. Rovnako nie sú ideálne plody s prasklinami či inými známkami poškodenia. Čerstvé gaštany je možné uchovávať v chladničke, kde pri vhodných podmienkach vydržia niekoľko týždňov.
Najčastejšie sa gaštany tepelne upravujú pečením, no ich využitie je oveľa širšie. Môžete ich variť, kandizovať alebo spracovať na múku. Hodí sa tiež do šalátov, polievok či rôznych náplní a dezertov. Vďaka svojej jemne sladkej chuti dokážu obohatiť sladké aj slané jedlá.
Dôležitú úlohu však zohráva samotná príprava. Surové gaštany obsahujú triesloviny, ktoré môžu u citlivejších ľudí podráždiť tráviaci systém a vyvolať nevoľnosť či ďalšie nepríjemné ťažkosti. Zvýšenú pozornosť by mali venovať ich konzumácii najmä ľudia s ochoreniami pečene alebo obličiek. Tepelná úprava je preto vhodnejšou voľbou.

