Plavba po prúde Dunaja trvala 14 a pol hodiny, proti prúdu parník trasu zdolával dva dni.
Pravidelná lodná doprava na Dunaji začala pred 189 rokmi 14. septembra 1830. Parník plaviaci sa z Viedne zakotvil v bratislavskom prístavisku a potom pokračoval v plavbe až do Budapešti. Bratislava sa stala súčasťou nového osobného dopravného spojenia medzi dôležitými centrami rakúsko-uhorskej monarchie.
Rozvoj dopravy na Dunaji v 19. storočí umožnil dekrét cisára Františka I. z roku 1817, ktorý udeľoval právo na prepravu paroloďou po riekach v monarchii, ak bol záujemca schopný predviesť loď s parným pohonom. Prvú úspešnú plavbu na dlhšiu vzdialenosť predviedol 2. septembra 1818 kolesový parník Carolina.
Do Bratislavy priplával z Viedne za tri hodiny, zakotvil oproti korunovačnému pahorku (dnešné Námestie Ľudovíta Štúra) a ďalší deň pokračoval v plavbe do Budapešti. Na opačnú plavbu proti prúdu do Viedne parník vyplával z Budapešti 16. septembra. Podľa novín Pressburger Zeitung bola plavba Caroliny veľkou spoločenskou udalosťou. Udelením privilégií sa začala na Dunaji éra paroplavby.
Prvá dunajská paroplavebná spoločnosť
Osobnú lodnú dopravu medzi Viedňou a Budapešťou zabezpečovala Prvá dunajská paroplavebná spoločnosť (Erste Donau Dampfschiffahrtsgesellschaft – DDSG) založená v roku 1829. Spoločnosť zriadila svoju agentúru aj v Bratislave.
Po skúšobnej plavbe parníka Franz I., ktorý preplával Bratislavou 4. septembra, začali parou poháňané lode na tejto trase od 14. septembra 1830 premávať pravidelne. Plavba po prúde Dunaja trvala štrnásť a pol hodiny, zatiaľ čo proti prúdu parník túto trasu zdolával celé dva dni.
Najrýchlejší dopravný prostriedok
Až do vybudovania železničného spojenia medzi Viedňou a Bratislavou boli osobné lode najrýchlejším dopravným prostriedkom medzi týmito mestami. Po rozpade monarchie a vzniku Československa sa do majetku Československej plavby dunajskej (ČSPD) dostali dve osobné lode.
Parníky sa plavili na úseku Štúrovo – Komárno – Bratislava, neskôr slúžili ako výletné lode medzi Bratislavou a Viedňou so zastávkou v Devínskej Novej Vsi. Potopili ich v júni 1944, keď americké bombardéry zaútočili na rafinériu Apollo, Zimný prístav a dunajský most. Posledný bratislavský parník sa po Dunaji plavil v roku 1972.
