Len kúsok od Bratislavy nájdete zrúcaninu hradu, ktorý kedysi patril k významným šľachtickým sídlam regiónu. Biely Kameň pohlcovala vegetácia a jeho múry sa postupne rozpadávali. Od roku 2020 však na jeho záchrane pracujú odborníci a dobrovoľníci. Výsledky sú už viditeľné a návšteva hradu môže byť zaujímavým tipom na výlet do Malých Karpát.
V malokarpatských lesoch nad Svätým Jurom sa nachádza historická pamiatka, o ktorej mnohí možno ani netušia. Hrad Biely Kameň bol kedysi významným šľachtickým sídlom a strategickou pevnosťou, ktorá strážila dôležitú obchodnú cestu.
Po stáročiach chátrania sa však zmenil na zarastenú ruinu. V posledných rokoch sa jeho osud začal meniť. Vďaka práci odborníkov a dobrovoľníkov sa postupne darí zachraňovať historické múry, veže aj ďalšie časti opevnenia.
Dnes je Biely Kameň nielen zaujímavým miestom pre milovníkov histórie, ale aj príjemným cieľom na výlet v okolí Bratislavy. Stačí sa vydať zo Svätého Jura smerom do Malých Karpát a po lesnej ceste sa dostanete k mohutným kamenným múrom, ktoré pripomínajú niekdajšiu slávu hradu.
Aká je jeho história?
História hradu siaha až do 13. storočia. Postavili ho pred rokom 1271 ako sídlo svätojurskej vetvy grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Za iniciátora výstavby sa považuje gróf Abrahám I., ktorý si na vybudovanie opevneného sídla vybral vyvýšené miesto približne kilometer od dnešného Svätého Jura.
Úpadok Bieleho Kameňa sa začal už v 16. storočí. Udržiavanie rozsiahleho opevnenia bolo čoraz nákladnejšie a hrad postupne strácal svoje pôvodné postavenie. Významnú zmenu priniesol rok 1609, keď si Pálfiovci postavili kaštieľ priamo vo Svätom Jure. Biely Kameň následne slúžil najmä ako sklad, väzenie a hospodárske zázemie.
Obchodná ulica a Hurbanovo námestie kedysi vyzerali úplne inak. Čo všetko ste tu pred sto rokmi mohli nájsť?
Poslednú významnejšiu obrannú úlohu zohral v roku 1663. Počas turecko-tatárskeho vpádu sa na ňom časť obyvateľov Svätého Jura dokázala ubrániť. Neskôr bol definitívne opustený a začal sa meniť na zrúcaninu.
Bez pravidelnej údržby sa historické murivo postupne rozpadávalo. Múry strácali stabilitu, kamenné konštrukcie poškodzovala vegetácia a niektoré časti opevnenia postupne zanikali. Napriek tomu sa zachovalo viacero významných objektov vrátane častí paláca a obranných múrov.
Obnova a pomoc kultúrnej pamiatke
Hrad je evidovaný ako kultúrna pamiatka od roku 1963. V roku 2002 získal štatút národnej kultúrnej pamiatky. Nová etapa v dejinách Bieleho Kameňa sa začala v roku 2020.
Občianske združenie Castrum Sancti Georgii sa rozhodlo zastaviť jeho postupné chátranie a spustiť systematické záchranné práce. Na čele združenia stojí Monika Winczerová, ktorá koordinuje obnovu spolu s odborníkmi, členmi združenia a dobrovoľníkmi.
Prvé práce sa sústredili na odstránenie brečtanu a náletových drevín, ktoré prerastali historickým murivom a prispievali k jeho poškodzovaniu. Nasledovalo geodetické zameranie, statické posudzovanie objektov a architektonicko-historický výskum. Na základe odborných zistení sa pripravovali návrhy ďalších zásahov.
Dobrovoľníci zároveň čistili areál, sprístupňovali chodníky, odstraňovali popadané kamene a budovali provizórne schodíky či zábradlia. Pripravovali tiež technické zázemie potrebné na náročnejšie stavebné práce.
Aký je cieľ obnovy?
Cieľom obnovy nie je postaviť nový hrad ani dopĺňať zrúcaninu modernými konštrukciami. Odborníci sa zameriavajú predovšetkým na konzerváciu pôvodného muriva a stabilizáciu zachovaných častí, aby sa zabránilo ich ďalšiemu rozpadu.
Záchranné práce priniesli za niekoľko rokov viditeľné výsledky. Postupovalo sa podľa toho, ktoré časti hradu boli v najhoršom stave a potrebovali okamžitý zásah.
Bratislava sa rozžiari lampiónmi: Nenechajte si ujsť kúzelné podujatie na Kuchajde so sprievodom, bubnovou šou aj ohňom
V rokoch 2021 a 2022 sa podarilo stabilizovať najviac ohrozené úseky západnej obrannej veže vrátane poškodenej základovej časti a južného muriva. Obnovou prešiel aj západný parkánový múr, severná časť východnej hradby známa ako Biela stena a vonkajšia strana západného palácového múru.
V roku 2023 sa dokončila ďalšia etapa záchrany západnej obrannej veže. Práce pokračovali aj na vnútornom múre paláca a klenbe nad šachtou vo východnej hradbe. Opravovali sa nebezpečné dutiny a poškodené časti muriva a začala sa aj stabilizácia bránovej veže.
Významný posun nastal v roku 2024, keď sa obnovoval severný múr bývalej hradnej kaplnky v západnom krídle paláca, bránová veža, pilier severnej hradby a viaceré časti západného opevnenia. Súčasťou prác bola aj historická strieľňa.
V roku 2025 sa podarilo dokončiť severný úsek západnej hradby so strieľňou a obnoviť západný pilier niekdajšieho padacieho mosta. Práve tieto zásahy výrazne zmenili podobu vstupnej časti hradu.
K najnáročnejším zásahom patrila obnova západnej hradby s renesančnou delovou strieľňou. Ide o mohutnú konštrukciu s dĺžkou približne 35 metrov a výškou až 11 metrov.
Rozsah prác dokladajú aj použité materiály. Na obnovu bolo potrebných približne 120 kubických metrov kameňa, teda asi 250 ton. Murári spotrebovali približne 75 ton vápna a až 50-tisíc litrov vody. S jej dopravou do areálu pomáhali hasiči. Na murárskych prácach sa počas viacerých sezón podieľali odborné tímy zo Slovenska aj Českej republiky.
Zaujímavá je aj stavebná história samotnej hradby. Pôvodné gotické murivo bolo v 16. storočí dodatočne zosilnené, aby lepšie odolávalo delostreleckým útokom. Na obnovených častiach tak možno pozorovať rozdiely medzi jednotlivými stavebnými obdobiami.
Premenou prešla aj bránová veža. Po archeologickom výskume a odborných murárskych zásahoch sa z poškodeného a vegetáciou zarasteného objektu stala stabilizovaná časť areálu, ktorá opäť pripomína pôvodný vstup do stredovekého sídla.
Pomoc dobrovoľníkov
Za obnovou Bieleho Kameňa nestojí iba práca reštaurátorov, archeológov a murárov. Dôležitú úlohu zohrávajú aj ľudia, ktorí na hrad prichádzajú vo svojom voľnom čase a pomáhajú s prácami podľa svojich možností.
Dobrovoľníci čistia areál, odstraňujú náletové dreviny, zbierajú a prenášajú kamene, pripravujú maltu, pomáhajú s dopravou materiálu a upravujú prístupové chodníky. Náročné zásahy do historického muriva pritom zostávajú v rukách odborníkov.
Z chátrajúceho Istrochemu má byť nová štvrť Bratislavy. Čo by tu nemalo chýbať? O jej budúcnosti môžete rozhodnúť aj vy
Medzi pravidelných pomocníkov patria aj Ľuboš Ulehla a Peter Preisach, ktorí sa zapojili do záchrany hradu a svoje skúsenosti predstavili vo videosérii Bratislavského samosprávneho kraja. Peter Preisach opísal, čo ho na dobrovoľníckej práci priťahuje: „Je tu pekne a na tomto mieste ma najviac priťahuje to, že sa tu vyvetrám a stretnem s úžasnými ľuďmi.“
Do obnovy sa zapájajú aj firemné kolektívy a organizované skupiny. Pomáhali napríklad zamestnanci spoločností DXC Technology, IKEA či Zurich, ale aj dobrovoľníci počas Týždňa dobrovoľníctva. Na hrade sa konali tiež odborné workshopy venované tradičným murárskym technikám, škárovaniu, lešenárskym prácam a archeológii.
Príďte si ho obzrieť osobne
Biely Kameň je zaujímavým cieľom pre každého, kto chce spojiť pobyt v prírode s objavovaním histórie. Zrúcanina sa nachádza v lesoch nad Svätým Jurom a výlet nemusí zabrať celý deň.
Ak sa vyberiete zo železničnej stanice vo Svätom Jure, môžete pokračovať po modrej turistickej značke. V miestnej časti Neštich sa napojíte na žltú značku, ktorá vás dovedie až k hradu. Trasa meria približne 2,5 kilometra a jej absolvovanie trvá asi 55 minút.
Ďalšou možnosťou je vyraziť z parkoviska na Hornom Predmestí. Odtiaľ je to k zrúcanine približne 1,2 kilometra. Kratší prístup môže vyhovovať aj rodinám s deťmi, treba však počítať s kamenistým lesným chodníkom. Pre detské kočíky preto vhodný nie je.
Samotný areál hradu je voľne prístupný, návšteva je však na vlastné nebezpečenstvo. Keďže ide o historickú zrúcaninu, v ktorej prebiehajú záchranné práce, je potrebné rešpektovať bezpečnostné pokyny a nevstupovať do zabezpečených priestorov.
Výlet si môžete predĺžiť aj prechádzkou historickým centrom Svätého Jura. Mesto je mestskou pamiatkovou rezerváciou a zároveň patrí k významným miestam Malokarpatskej vínnej cesty.
