Hotely, ktoré písali dejiny Bratislavy: Objavte s nami tajomné príbehy aj históriu slávnych miest Prešporka

Foto 5.jpg

Bratislava má za sebou časy, keď boli hotely oveľa viac než miestom na prenocovanie. Chodilo sa do nich na kávu, tancovať, za dobrým jedlom aj za spoločenskými stretnutiami. Pozrite sa, aké príbehy sa spájajú s miestami, okolo ktorých dnes možno denne prechádzate.

Bratislava mala kedysi úplne inú atmosféru. Historické hotely neboli iba miestom, kde sa ubytovávali návštevníci mesta. Boli centrami spoločenského života, stretávali sa v nich umelci, obchodníci, zahraničné osobnosti aj obyčajní Bratislavčania.

Chodilo sa sem na kávu, dobré jedlo, tancovať či tráviť voľný čas. Niektoré z týchto miest dodnes stoja a ukrývajú príbehy, ktoré by ste pri pohľade na ich súčasnú podobu možno ani nečakali.

Hotel Devín: Hollywood na brehu Dunaja

Keď 29. augusta 1954 slávnostne otvorili Hotel Devín, Bratislava získala jednu zo svojich najvýraznejších povojnových stavieb. Jej autorom bol architekt Emil Belluš, ktorý spolupracoval s Ernestom Kramplom a Viktorom Uhliarikom. Funkcionalistická budova sa stala dominantou dunajského nábrežia a dodnes patrí k známym symbolom mesta.

Devín nebol obyčajným hotelom. V 60. rokoch patril medzi najreprezentatívnejšie adresy hlavného mesta. Výnimočnú atmosféru dotvárala aj gastronómia. Fungovala tu Francúzska reštaurácia, v ktorej sa dodržiavali prísne pravidlá profesionálneho stolovania.

Čašníci museli ovládať náročné postupy obsluhy a na svoju prácu sa pripravovali aj v špecializovanej škole na Železnej studničke.

Hotel navštevovali významní zahraniční hostia a umelci. Azda najväčšiu pozornosť vyvolala návšteva hollywoodskej herečky Elizabeth Taylor v roku 1966. S hotelom sa spájajú aj mená ako Alexander Dubček či Jean-Paul Belmondo.

Hotel Devín - 60.roky

Zaujímavá je tiež jeho umelecká výzdoba. Na interiéroch a výtvarných dielach sa podieľali slovenskí umelci vrátane Ladislava Polláka, manželov Janka a Šárky Alexyovcov či Márie Medveckej.

Hotel tak možno vnímať aj ako malú galériu výtvarného umenia 50. a 60. rokov. Zaujímavým predmetom, ktorý sa tu zachoval, je úverový účet z roku 1963. Hostia si naň zapisovali svoju spotrebu a hotel dodnes uchováva takýto dokument z izby číslo 112.

Carlton: Miesto, kde sa stretávala spoločenská elita

Ešte staršie príbehy ukrýva Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí. Jeho história siaha k hostincu U troch zelených stromov, ktorý sa spomína už v 18. storočí. Postupne sa z neho stal jeden z najvýznamnejších hotelových a spoločenských podnikov v meste.

V roku 1913 otvorili komplex Savoy-Carlton, ktorý ponúkal nielen ubytovanie, ale aj reštaurácie, kaviarne, bary a spoločenské priestory. Hotel sa stal miestom stretnutí významných hostí, obchodníkov i miestnej spoločenskej smotánky. Jeho súčasťou boli aj obľúbené čaje o piatej či kaviarne, v ktorých sa odohrával každodenný život starého Prešporka.

S hotelom sa spája aj meno Henricha Prügera mladšieho, významného hoteliera a svetobežníka. Zaujímala ho moderná hotelová prevádzka a svoje skúsenosti využíval aj pri konzultáciách priestorov veľkých zaoceánskych lodí. Carlton tak nebol iba hotelom, ale aj miestom, kde sa stretávali svetové trendy s bratislavským spoločenským životom.

Prüger bol skúseným hotelierom a svetobežníkom. Takmer tridsať rokov pôsobil v prestížnych hoteloch v Európe a Amerike. Zaujímavosťou jeho života bolo aj pôsobenie v Londýne, kde sa podieľal na konzultáciách hotelových a reštauračných priestorov zaoceánskych lodí vrátane Titanicu.

Savoy Carlton pohev

Popred Savoy szálló prechádzala tiež električková trať. Bola jedným z nástupných miest Viedenskej električky v centre Prešporka. Vlak odtiaľ pokračoval cez centrum mesta, Starý most, Petržalku a Kopčany smerom k Viedni. Zaujímavé je, že trať sa napájala aj na mestskú električkovú sieť.

Carlton má aj temnejšiu kapitolu. Hotelier Henrich Prüger sa v roku 1929 dostal do vážnych finančných problémov a v priestoroch hotela ukončil svoj život. Medzi zamestnancami sa potom dlhé roky tradovala legenda, že sa jeho duch po budove prechádza.

Hotel Carlton

Po druhej svetovej vojne hotel postupne strácal svoje niekdajšie výsadné postavenie. Hotelovú prevádzku zatvorili začiatkom 90. rokov a nasledovala rozsiahla rekonštrukcia. Dňa 1. októbra 2001 hotel opäť otvoril svoje brány.

Hotel Palace: Kino, lacné jedlá a legendárna „jama“

Úplne inú atmosféru mal niekdajší Hotel Palace na Obchodnej ulici. Budova pôvodne vznikla ako Karasov obchodný dom v roku 1930 a o osem rokov neskôr ju prestavali na hotel. Bratislavčania ju poznali aj pod ľudovým názvom „Palacka“.

V jej priestoroch fungovalo kino Čas, kde premietali krátke filmy, grotesky či kreslené rozprávky. Návšteva kina bola dostupnou zábavou a spomienky naň si uchovali aj ľudia, ktorí tam chodievali ako deti. Palace preslávila tiež jedáleň s moderným interiérom a vývarovňa, v ktorej si zákazníci mohli dať napríklad ruské vajce či sviečkovú.

Hotel Palace - 60.roky

Pred hotelom sa nachádzal parčík, ktorý Bratislavčania nazývali „jama“. Deti sa tam v zime sánkovali a miesto malo svoj vlastný spoločenský život. V druhej polovici 80. rokov sa v hoteli objavil aj Gurmán, jeden z prvých fastfoodov v Bratislave. Na hranolčeky, vyprážaný syr či jedlá v žemli sa čakávali rady.

Kamzík: Horský hotel s 24 izbami

Nie všetky historické ubytovacie zariadenia sa nachádzali v centre mesta. Na Kamzíku vznikol začiatkom 20. storočia turistický dom, známy aj pod názvami Schutzhaus či Touristenhaus. Jeho projekt pochádzal z roku 1900 a otvorili ho v roku 1906.

Malá horská nocľaháreň mala 24 izieb a slúžila turistom, ktorí prichádzali objavovať lesy a kopce nad Bratislavou. Okolie ponúkalo možnosti na prechádzky, zimné športy aj spoločenské stretnutia. Kamzík sa postupne stal obľúbeným výletným miestom, kde sa konali zábavy, vystúpenia a rôzne podujatia.

Kamzík bol v tom čase obľúbeným miestom oddychu. V okolí sa nachádzali lesné chodníky, lyžiarske svahy aj drevená rozhľadňa. Výletníci mohli pokračovať smerom k Železnej studničke, kde sa nachádzali historické vodné mlyny a rekreačný areál so sústavou vodných nádrží.

Kamzík však nebol iba miestom individuálnych prechádzok. Ľudia sem prichádzali aj v rámci organizovaných výletov a kultúrnych podujatí. Napríklad členovia spevokolu Pressburger Liedertafel si v roku 1904 urobili výlet na Kamzík, po ktorom nasledoval spoločný program a diskusia.

Voľný čas vtedajší Bratislavčania trávili aktívne. Spievali v zboroch, venovali sa ochotníckemu divadlu, tancu či športu, v zime korčuľovali pri hudbe a stretávali sa v rôznych spolkoch.

Turistický dom na Kamzíku sa dodnes nachádza na svojom pôvodnom mieste, hoci už neslúži svojmu niekdajšiemu účelu.

Turistická nocľaháreň na Kamzíku, slúžila ako malý hotel, nazývaný aj Schutzhaus, Touristenhaus

Viac vašich tipov a nápadov na články nám posielajte na – redakcia@bratislavaden.sk

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk