Bratislava pre nich nie je len miestom, kde žijú a koncertujú. Je zdrojom inšpirácie, emócií aj príbehov, ktoré pretavujú do svojej hudby. Členovia kapely Inými slovami v rozhovore prezradili, ktoré zákutia hlavného mesta milujú, čo im na Bratislave prekáža, ako vznikal debutový album Komu uveríš a kde ich fanúšikovia môžu najbližšie zažiť naživo.
Bratislava sa za posledné roky stala domovom viacerých mladých hudobných projektov, no len máloktorý si od začiatku razí cestu výlučne autorskou tvorbou. Práve to je prípad pop-rockovej kapely INÝMI SLOVAMI, ktorá vznikla len nedávno. Hoci na slovenskej scéne pôsobí pomerne krátko, jej členovia do nej vstupovali s bohatými skúsenosťami z predchádzajúcich hudobných projektov a jasnou predstavou o tom, akým smerom sa chcú uberať.
Ich hudba spája moderný pop-rock, alternatívny pop aj jemné elektronické prvky. Výrazné gitarové linky dopĺňajú texty o vzťahoch či hľadaní vlastnej identity. Práve preto si ich skladby nachádzajú cestu najmä k mladšiemu publiku.
Bratislava sa pre mnohých hudobníkov stáva miestom, kde sa sny menia na realitu. Platí to aj pre členov mladej slovenskej kapely INÝMI SLOVAMI, ktorí tvrdia, že práve hlavné mesto im otvorilo dvere k príležitostiam, aké by inde na Slovensku hľadali len ťažko.
Spevák Lukáš hovorí, že Bratislava má úplne inú tvár, keď utíchne denný ruch. Práve nočné mesto podľa neho ponúka priestor na tvorbu aj nové nápady. Vysvetľuje, že po zotmení akoby uvoľnilo miesta aj situácie, ktoré počas dňa zostávajú ukryté pod hektickým tempom života.
Keď potrebuje načerpať novú energiu alebo hľadá tvorivú inšpiráciu, najradšej sa vyberie na Palisády. „Ja milujem jesenné Palisády, hlavne čerstvo po daždi. Neviem čím to je, ale ak sa vo mne niečo tvorivé prebúdza, tak je to v týchto miestach v podvečerný čas, keď sa mokré listy lesknú od pouličných lámp nad nimi a začnú sa rozsvecovať podkrovia,“ hovorí spevák Lukáš.
ROZHOVOR: Karin Haydu je skvelá herečka a profesionálka. Čo nám prezradila o svojej kariére aj trapase v Bratislave?
Fanúšikov čaká počas najbližších mesiacov viacero koncertov. „Najbližšie hráme 22. augusta pri Kunovskej priehrade v Senici na športovom podujatí Hecni sa, potom nás čakajú 3. októbra Dni zelá v Stupave, a tento rok zavŕšime krstom nášho debutového albumu 28. novembra v Šafko klube v Bratislave, kde plánujeme špeciálnu show a prídu aj špeciálni hostia, takže určite sa máte na čo tešiť. A možno sa objavíme aj na nejakých vianočných trhoch 🙂,“ prezrádza Noro.
Na ktorý bratislavský klub či priestor sa členom skupiny viažu tie najlepšie spomienky? Gitarista Patrik spomína, že práve v Randal Clube odohrali svoje prvé veľké koncerty, počas ktorých začali výraznejšie pracovať s publikom aj scénickou šou.
„Vždy tam bola dobrá atmosféra. Naša druhá show v Randali je pre mňa osobne špeciálna tým, že sme na nej mali aj predslov k 17. novembru, mali sme tam vlastnoručne vyrobené kulisy so svietiacimi TV, ktoré mali grafiku prispôsobenú skladbám a mali sme po prvý raz aj dobré outfity, čo je pri našich dnešných shows už štandard,“ popisuje Patrik.
ROZHOVOR: Rado z Nie je túra bez Štúra vám ukáže miesta nielen v Bratislave, ktoré väčšina ľudí vôbec nepozná
V čom im Bratislava ako hudobníkom dáva inšpiráciu a v čom im naopak niekedy liezie na nervy? Hoci Bratislavu považujú za kreatívne mesto, nie všetko im na nej vyhovuje. Lukáš priznáva, že mu prekáža každodenný zhon a pochmúrne zimné mesiace. Na druhej strane si nevie vynachváliť letné dni v mestských parkoch či pokojné prechádzky po Palisádach, ktoré mu negatíva života vo veľkomeste pomáhajú vyvážiť.
Kapela otvorene hovorí aj o ambícii priniesť do slovenského pop-rocku niečo nové. Podľa Lukáša na domácej scéne chýba viac romantiky, snívania a tém, ktoré majú dlhodobú hodnotu.
„Chceli by sme priniesť radosť, spontánnosť, ale aj akúsi mapu, ktorá môže ľudí viesť k tomu, že život sa má žiť a nie prežívať,“ hovorí Lukáš.
Bratislavská hudobná komunita je podľa nich pestrá a plná rôznych názorov. Akú najčudnejšiu nevyžiadanú radu ste od bratislavskej hudobnej komunity za tie roky dostali?
„Vymeniť speváka,“ hovorí s humorom spevák Lukáš a dodáva: „Ale to je už skôr taký interný vtip, človek predsa vie, že nikdy nevyhovieš každému. V skutočnosti, si na nejakú obzvlášť nevyžiadanú až čudnú radu nepamätám. Mohlo sa stať, že niekto kecal do songwritingu, ako nazvučiť to a to a my sme to brali podľa toho, kto nám to rozpráva. Občas nad tým človek mávne rukou a občas je na mieste počúvať.“
Patrik priznáva, že sa mu na bratislavskej scéne páči práve jej pestrosť a rôznorodosť názorov. „Ja si prirodzene selektujem názory, ktoré považujem za opodstatnené a mám pocit, že nám vedia do budúcna pomôcť,“ dodal.
Názov debutového albumu Komu uveríš podľa členov kapely nie je náhodný. Odráža otázku, ktorú by si mal podľa nich položiť každý človek. Lukáš vysvetľuje, že kapela verí predovšetkým tomu, že spôsob života sa prirodzene odráža aj v tvorbe. „Ak máš nudný život, máš nudné skladby, ak život žiješ, žijú aj skladby, ak žijete tieto chvíle spoločne, vzniká kvalitná kapela. Inými slovami by som mohol povedať, že v jednej som,“ hovorí Lukáš.
ROZHOVOR: Mrs. Physiotherapist spája fyzioterapiu, technológie aj fantáziu. Jej Wonder Woman zaujala aj Gal Gadot
Vznik skladieb označujú za kombináciu spontánnosti a disciplíny. Patrik opisuje tvorivý proces ako stretnutie nápadov, ktoré sa postupne menia na finálne piesne. Kým prvotné myšlienky vznikajú voľne, v štúdiu už dostávajú jasnú podobu a pravidlá.
Pri pohľade späť sa zhodujú, že za posledné roky dozreli nielen ako hudobníci, ale aj ako ľudia. Lukáš hovorí, že sa naučil lepšie pracovať s emóciami, rýchlejšie reagovať na chyby a byť lepším frontmanom. „Verím, že z roka na rok to bude len lepšie. Lepšie sa mi spieva, tvorí hrá a všeobecne žije. Robím si z bežných dní svoje malé umelecké diela ,“ dodáva Lukáš.
Patrik zase priznáva: „Rastieme spoločne, aj keď sme už pár členov vymenili.“ Hovorí tiež, že práca na prvom albume mu dala množstvo skúseností s produkciou, mixom aj masteringom a otvorila dvere k ďalším hudobným spoluprácam.
ROZHOVOR: Karin predala byt v Bratislave a teraz valcuje internet spolu s plyšovou alpakou Erikou pod Andami
Výnimočnosť kapely spočíva aj v tom, že sa výrazne podieľa na vlastnej vizuálnej prezentácii. Videoklipy, grafiku či celkový vizuálny koncept si pripravujú sami. Nejde podľa nich o snahu mať absolútnu kontrolu nad všetkým, ale o prirodzenú túžbu byť súčasťou každého tvorivého procesu. Hoci je to často náročné, považujú to za nevyhnutnú súčasť fungovania modernej kapely.
„Je to sranda, občas je to trochu nad naše sily, ale to sme si vybrali a vieme, že je to pre kapelu v roku 2026 dôležité,“ dodáva Patrik.
Na záver posiela Lukáš odkaz všetkým, ktorí ich hudbu ešte nepoznajú: „Budeme radi, ak vás naša hudba bude baviť natoľko, že si ju prídete vypočuť aj naživo.“
