Viete, kde sa kedysi stretávali obyvatelia Prešporka na výletoch? Bratislava ukrýva príbehy, ktoré sa postupne vytrácajú z pamäti. Púčkové domy na dnešnej Búdkovej ceste, niekdajšie vinohrady po meste, historický Sad Janka Kráľa či vodné nádrže v Mlynskej doline pripomínajú, ako sa menil život v meste aj jeho okolí.
Bratislava nie je len mestom historických palácov, rušných ulíc a moderných štvrtí. V jej okolí nájdete aj miesta, ktoré kedysi zohrávali dôležitú úlohu v živote obyvateľov, no dnes ich príbehy pozná len málokto.
Na dnešnej Búdkovej ceste fungovali výletné pohostinstvá, v Petržalke vznikol park, ktorý sa považuje za najstarší verejný park v strednej Európe, a v lesoch pri Železnej studničke sa zachovali vodné plochy, ktoré pôvodne slúžili mlynárom.
Tieto lokality ukazujú, ako sa v priebehu storočí menilo využitie bratislavskej krajiny. Miesta, ktoré kedysi slúžili na spoločenské stretnutia, hospodárstvo či zásobovanie vodou, sa postupne stali súčasťou rekreačného života mesta.
Batzenhaus, Bimbóház či Púčkové domy
V okolí dnešnej Búdkovej cesty, neďaleko Horského parku, sa kedysi nachádzali výletné pohostinstvá známe pod názvom Batzenhäusel. Používali sa aj pomenovania Batzenhaus, Bimbóház či Púčkové domy. Nešlo pritom o jediný hostinec, ale podľa historických opisov o skupinu viacerých podnikov na niekdajšej Púčkovej ceste.
Púčkové domy slúžili na oddych a spoločenské stretnutia. Návštevníci sem prichádzali na prechádzky, občerstvenie a zábavu. Súčasťou života vtedajšieho Prešporka boli aj rekreačné sídla a pohostinstvá vo vinohradoch, ktoré sa nachádzali napríklad na Starých Gruntoch, v Slávičom údolí, na Kolibe či na Sulekovej ulici.
Bratislava počas socializmu vyzerala inak ako dnes: Pamätáte si Fajku, pionierov a povinné prvomájové sprievody?
Zaujímavý je aj samotný pôvod názvu Batzenhäusel. Jedna z historických interpretácií ho spája so starším pomenovaním vinohradníckeho honu Patzen. Iné vysvetlenie vychádza z nemeckého výrazu Patzelhäusl, ktorý sa mal používať pre narýchlo a neporiadne postavený drevený dom. Ani jeden z týchto výkladov však nemožno považovať za definitívne potvrdený.
Spomedzi Púčkových domov vynikal najmä tretí podnik. Podľa historického opisu bol najstarší, najznámejší a fungoval najdlhšie. Návštevníci v ňom našli veľkú tanečnú sálu, pohostinstvo, verandu aj terasu.
Jeho význam však nespočíval iba v zábave. Na prelome 19. a 20. storočia sa tam podľa dobového svedectva stretávali slovenskí študenti. V čase, keď sa v Uhorsku presadzovala maďarizácia, si pri spoločenských stretnutiach spievali slovenské piesne.
Hostinec tak predstavoval aj priestor, v ktorom sa udržiaval slovenský jazyk a kultúrne tradície. Obyčajné výletné miesto malo v tom čase aj širší spoločenský rozmer.
Sad Janka Kráľa vznikol pred stáročiami
Na opačnom brehu Dunaja, v dnešnej Petržalke, sa nachádza ďalšie miesto s pozoruhodnou minulosťou. Sad Janka Kráľa vznikol v rokoch 1774 až 1776 a považuje sa za najstarší verejný park v strednej Európe. Pôvodne niesol názov Aupark a jeho história súvisí s rozvojom Bratislavy, úpravami Dunaja aj s postupnou premenou petržalského územia.
V 18. storočí vyzerala krajina na pravom brehu rieky úplne inak ako dnes. Nachádzali sa tam lužné lesy, ostrovy, riečne ramená a pasienky. Dunaj sa rozlieval do okolia a jeho korytá sa postupne menili. Úpravy rieky a priľahlých území v polovici 18. storočia vytvorili podmienky na nové využitie časti tohto priestoru.
Vznik parku priniesol obyvateľom Prešporka miesto na prechádzky a oddych v prírode. Počas nasledujúcich storočí sa menil jeho vzhľad aj okolie, no zachoval si postavenie významnej zelenej plochy na pravom brehu Dunaja.
Jednou z najvýraznejších historických pamiatok v Sade Janka Kráľa je samostatne stojaca gotická veža. Pôvodne bola súčasťou františkánskeho kostola v bratislavskom Starom Meste.
Podľa historických opisov narušili jej statiku zemetrasenia. V roku 1897 ju preto rozobrali a zachovanú časť preniesli do parku, kde získala novú funkciu záhradného altánku. Pri františkánskom kostole následne vznikla neogotická náhrada podľa návrhu architekta Fridricha Schuleka.
Vydrické jazierka a staré mlyny
Iný príbeh sa ukrýva v Mlynskej doline, v oblasti dnešnej Železnej studničky. Vodné plochy, ktoré dnes dotvárajú prírodné prostredie lesoparku, nevznikli pôvodne ako miesto na rekreáciu. Ich hlavnou úlohou bolo zadržiavať vodu potrebnú na prevádzku mlynov na potoku Vydrica.
Vodné mlyny sa v tejto oblasti spomínajú už v stredoveku. Niektoré pramene uvádzajú ich existenciu v 14. storočí, ďalšie ich zaznamenávajú v roku 1455. Mlynári však boli závislí od množstva vody v potoku, ktoré nemuselo byť počas suchších období dostatočné.
Ocenenie Môj lekár 2026: Ešte stále môžete hlasovať za bratislavské lekárky alebo lekára a oceniť tak ich životné úsilie
Práve preto sa začali budovať vodné nádrže. Podľa Bratislavského regiónu vzniklo prvé jazero v roku 1761 a neskôr k nemu pribudli ďalšie tri. Iné turistické zdroje spájajú sústavu štyroch jazier s rokom 1846. Rozdiel v dátumoch môže súvisieť s tým, že prvá nádrž vznikla skôr, zatiaľ čo neskôr sa rozširovala alebo upravovala celá sústava.
Aj dnes sú jazierka na Železnej studničke obľúbenou súčasťou bratislavského lesoparku. Ľudia sem, rovnako ako v minulosti, prichádzajú na prechádzky, oddych v prírode či víkendové výlety. V minulosti sa návštevníci po vodných plochách dokonca plavili na člnoch a užívali si pohľad na okolitú krajinu.
Vinohrady v Prešporku
Bratislava bola kedysi oveľa viac spätá s vinohradníctvom, než by sa mohlo zdať pri pohľade na dnešné mesto. Vinohrady sa rozprestierali na svahoch Malých Karpát a neplnili iba hospodársku funkciu. Pre obyvateľov Prešporka predstavovali aj miesto oddychu, kam mohli uniknúť z rušných ulíc mesta.
Vo vinohradníckych oblastiach, napríklad na Starých Gruntoch, v Slávičom údolí či na Kolibe, vznikali menšie rekreačné objekty a letné sídla. S vinohradmi sa spájala práca, ale aj príjemnejší spôsob trávenia voľného času – v prírode, na čerstvom vzduchu a s výhľadom na mesto. Takéto miesta pripomínajú, že hranica medzi mestom a vidiekom bola kedysi oveľa menej výrazná než dnes.
Vinohradnícke svahy mali aj ďalší význam: práve tam sa začali presadzovať rekreačné a vilové sídla prešporskej vrstvy, ktorá túžila po súkromí a výhľade na mesto. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia začali vinice postupne ustupovať novej zástavbe. Z krajiny, ktorú stáročia formoval vinič, sa tak postupne stávali obytné štvrte.
