Bratislava mala už pred sto rokmi ženu, ktorá bojovala za záchranu historických pamiatok, učila mladých ľudí milovať umenie a ako prvá na Slovensku zaviedla múzejné vzdelávanie. Napriek mimoriadnym úspechom zostalo meno Dr. Gisely Leweke-Weyde dlhé desaťročia takmer zabudnuté.
Máloktorá osobnosť ovplyvnila kultúrny život medzivojnovej Bratislavy tak výrazne ako Dr. Gisela Leweke-Weyde. Kunsthistorička, archeologička, maliarka, grafička, publicistka aj reštaurátorka patrila medzi najvzdelanejšie ženy svojej generácie a vo viacerých oblastiach sa zapísala do dejín ako priekopníčka. Napriek tomu zostával jej odkaz celé desaťročia v úzadí a poznali ho najmä odborníci.
Narodila sa v roku 1894 v Košiciach a už ako mladá žena prelomila viaceré spoločenské bariéry. V roku 1921 sa stala vôbec prvou ženou, ktorá získala doktorát z klasickej archeológie na Viedenskej univerzite. O dva roky neskôr nastúpila ako prvá žena na pozíciu pomocnej kustódky Mestského múzea v Bratislave, dnešného Múzea mesta Bratislavy.
Práve počas pôsobenia v múzeu si uvedomila, že umenie a história nemajú zostať len za múrmi výstavných siení. Presadzovala moderné formy vzdelávania a 25. februára 1928 pripravila vôbec prvú muzeálnu hodinu na Slovensku. Dnes je galerijná a múzejná pedagogika samozrejmosťou, no v tom období išlo o mimoriadne odvážnu a prelomovú myšlienku.
Tajomstvo Bratislavy, ktoré naháňa zimomriavky: Mor zabil tisíce ľudí a zmenil mesto. Hlásnik Matyáš pred ním varoval
Popri práci v múzeu sa intenzívne venovala výskumu dejín umenia, pamiatkovej ochrane aj publicistike. Počas necelého desaťročia publikovala viac ako 150 odborných článkov a štúdií. Písala o bratislavských umelcoch, historických stavbách aj potrebe chrániť kultúrne dedičstvo mesta.
Už v 20. rokoch minulého storočia upozorňovala na bezohľadnú modernizáciu a kritizovala vizuálny smog, ktorý podľa nej narúšal charakter historických ulíc. Jej slová pôsobia aktuálne aj po sto rokoch.
Reklamu, ktorá už v tom čase zaplavovala mesto, považovala za problém a niečo, čo kazí dobrý dojem a pekný vizuál ulice. Zároveň varovala, že Bratislava sa musí rozhodnúť, či zostane mestom kultúry a pamiatok, alebo sa stane len obchodným centrom bez identity.
Príbeh ženy spojenej s Beethovenom. Aká bola grófka Terézia Brunšviková? Menila Prešporok a doposiaľ tu nájdeme jej stopy
Históriu nevnímala ako prekážku rozvoja, ale ako základ budúcnosti. O pamiatkach hovorila ako o našom základe, ktorý symbolizuje našu cestu a minulosť. Bez nich podľa jej slov mesto môže stratiť vlastnú tvár.
Mimoriadne silno znejú aj jej slová, ktoré v Denníku N citoval Michal Hvorecký: „nešťastné je mesto, ktoré oplýva najmodernejšími technickými vymoženosťami, no chýbajú mu symboly kultúrnej minulosti“. Podľa nej by sa takéto mesto mohlo stať len „mestom bezduchých zbohatlíkov“.
Leweke-Weyde nebola iba vedkyňou. Aktívne prednášala, organizovala diskusie, vystavovala vlastné výtvarné diela a zapájala sa do spoločenského života Bratislavy. Ako prvá žena vystúpila s odbornou prednáškou v bratislavskom Toldyho kruhu aj v nemeckom vedeckom spolku Uránia.
Bola tiež predsedníčkou bratislavskej pobočky Medzinárodného zväzu priateľov mladých dievčat, ktorý pomáhal chrániť ženy pred sexuálnym násilím a obchodovaním s ľuďmi.
Jedna z prvých podnikateliek Prešporka bola aj Paulína Hubertová a dokázala niečo, čo bolo pre ženy 19. storočia výnimočné
Napriek mimoriadnym úspechom sa jej v Bratislave nepodarilo získať stabilné pracovné miesto. Nízky plat v múzeu nestačil na živobytie, preto odišla študovať reštaurátorstvo do nemeckého Halle.
Tam sa vydala za chemika Fritza Lewekeho, založila rodinu a postupne sa venovala predovšetkým výtvarnej tvorbe. Svoj život s typickým humorom opísala ako cestu „od Atény k Hére“ – od nezávislej vedkyne k manželke a matke.
Po jej odchode zostala značná časť tvorby roztrúsená v archívoch Bratislavy, Budapešti či Drážďan. Až v posledných rokoch sa jej životné dielo systematicky podarilo zmapovať historičke umenia Zsófii Kiss-Szemán, ktorá pripravila výstavy, odborné publikácie aj prvý zväzok zozbieraných spisov Gisely Leweke-Weyde.
