Okolie Domu služieb v bratislavskej Dúbravke prešlo výraznou premenou. Rozbitý asfalt a bariéry nahradili nové chodníky, zeleň, pobytový trávnik, lavičky či vodný prvok. Mestský priestor má po novom slúžiť nielen na prechod, ale aj na oddych a stretávanie obyvateľov.
Bratislava mení ďalší verejný priestor. Výrazná revitalizácia sa tentoraz dotkla okolia Domu služieb v Dúbravke, ktoré malo v minulosti skôr charakter zanedbaného priestoru, cez ktorý ľudia iba prechádzali. Po novom má obyvateľom ponúknuť viac zelene, tieňa aj možností na oddych.
Priestor v Dúbravke dostal novú podobu po odstránení poškodeného asfaltu a viacerých bariér. Namiesto nich vznikli kvalitnejšie povrchy, opravené chodníky a väčšia plocha určená priamo na pobyt. Jednou z dominantných zmien je približne 580 štvorcových metrov veľký pobytový trávnik.
Výrazne sa zmenila aj zeleň. Revitalizácia sa týkala približne 1 870 štvorcových metrov plôch, kde pribudli štyri lipy, 599 krov a 1 155 trvaliek. Súčasťou projektu sú aj dve dažďové záhrady, ktoré majú okrem estetickej funkcie pomôcť aj pri hospodárení s dažďovou vodou.
Spor o Pečniansky les pokračuje: Lesy SR na Najvyššom súde neuspeli, nevylučujú ďalšie právne kroky
Novovysadená zeleň však ešte potrebuje čas, aby sa naplno ujala. Aj preto je časť priestoru dočasne oplotená, aby boli rastliny chránené pred poškodením počas prvých rokov.
Obyvatelia Dúbravky zároveň získali nové prvky mestského mobiliáru. V priestore pribudli lavičky, stojany na bicykle a odpadkové koše. Pozornosť púta aj nový vodný prvok, ktorý si podľa mesta rýchlo získal priazeň návštevníkov vrátane detí.
Zmena však nemá byť iba estetická. Pri revitalizácii sa počítalo aj s tým, aby bol verejný priestor praktickejší a dostupnejší pre väčšie množstvo ľudí. Odstránené boli viaceré bariéry a doplnené verejné osvetlenie, a to nielen v samotnom parku, ale aj v podchodnej časti Domu služieb.
Koliba je bezpečnejšia pre deti: Bratislava upravila okolie školy, zmenila priechody, parkovanie aj MHD
Výsledkom má byť miesto, kde sa obyvatelia nemusia iba presúvať z jedného bodu do druhého, ale môžu sa na chvíľu zastaviť. Mesto zdôrazňuje, že cieľom bolo vytvoriť kvalitnejší verejný priestor pre celé susedstvo.
Samotný Dom služieb však súčasťou mestskej revitalizácie v rovnakom rozsahu nie je. Budova totiž nepatrí mestu. Vlastní ju približne 30 rôznych súkromných vlastníkov, s ktorými mesto a mestská časť komunikujú o jej stave.
Podľa mesta už vlastníci pristúpili aj k niektorým čiastkovým opravám. Samotná budova však zostáva v rukách súkromných vlastníkov, takže mesto nemôže rozhodovať o jej celkovej rekonštrukcii.
Práve okolie objektu tak bolo jednou z častí, ktorú mohlo mesto ovplyvniť priamo. Revitalizáciou sa podarilo zmeniť verejný priestor, ktorý podľa predstaviteľov mesta dlhodobo neposkytoval obyvateľom dostatok možností na oddych ani príjemné trávenie času.
