Archeologický výskum zaniknutej šibenice v Stupave prináša prekvapivé zistenia. Odborníci hovoria o nálezoch, ktoré nemajú na slovenských popraviskách obdobu. Lokalita na Šibeničnom vŕšku postupne odhaľuje príbehy ľudí, ktorých život sa skončil pod katovou rukou, a zároveň rozširuje poznatky o dejinách spravodlivosti na západnom Slovensku.
Miesto, ktoré kedysi symbolizovalo strach, trest a neúprosnú spravodlivosť, dnes priťahuje pozornosť archeológov z celého Slovenska. Výskum historickej šibenice v Stupave prináša nové objavy, ktoré podľa odborníkov môžu významne zmeniť pohľad na fungovanie súdnictva a výkon trestov v minulých storočiach.
Archeológovia z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre upozorňujú, že stupavská lokalita postupne odhaľuje mimoriadne silný príbeh. Už teraz je podľa nich zrejmé, že významom nezaostáva za známou šibenicou v Holíči. Práve naopak, objavy zo Stupavy prinášajú jedinečné informácie, ktoré môžu prehĺbiť poznanie dejín výkonu spravodlivosti na území západného Slovenska.
Šibenica stála v minulosti na vyvýšenom mieste, odkiaľ bola dobre viditeľná široko-ďaleko. Takéto stavby mali nielen praktický, ale aj symbolický význam. Predstavovali moc vrchnosti a zároveň slúžili ako varovanie pre obyvateľov regiónu. Po stáročiach zabudnutia však toto miesto opäť vydáva svoje tajomstvá.
Tento pár asi zle pochopil rozprávku Veľká oriešková lúpež, polícia riešila kurióznu krádež orieškov za viac ako 800 eur
Odborníci upozorňujú, že pod zemou sa neukrývajú len pozostatky samotnej stavby, ale aj stopy po ľuďoch, ktorých osudy sa skončili práve na tomto mieste. Každý archeologický nález, fragment muriva či odkrytá kostra pomáhajú vytvárať presnejší obraz o tom, ako fungoval systém trestného práva a každodenný život v období novoveku.
Prvá etapa archeologického výskumu sa uskutočnila na lokalite Šibeničný vŕšok koncom augusta. Odborníci v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave a Trnave potvrdili existenciu zaniknutej šibenice a odkryli časť jej základov. Po dôkladnej dokumentácii boli nálezy opätovne zakryté, aby sa zabránilo ich poškodeniu.
Dôležitú úlohu zohral aj geofyzikálny prieskum, ktorý pomohol určiť polohu a približný pôdorys stavby. Archeológovia zachytili nárožia aj korunu základového kamenného muriva. Predbežné výsledky naznačujú, že v Stupave nestála jednoduchá drevená konštrukcia, ale zložitejšia murovaná šibenica pochádzajúca približne zo 16. až 17. storočia.
Bratislava posiela do ulíc viac cyklohliadok. Kde a prečo hliadkujú policajti na bicykloch?
Výskum však zďaleka nekončí. V ďalšej etape sa odborníci plánujú zamerať aj na vnútorné priestory popraviska. Do výskumu bude zapojený aj antropológ, ktorý pomôže analyzovať ľudské pozostatky a získať ďalšie informácie o osobách pochovaných v okolí šibenice.
Podľa archeológov prináša Stupava mimoriadne cenné poznatky, pričom niektoré objavené situácie nemajú v rámci doteraz skúmaných slovenských popravísk obdobu. Práve preto odborníci hovoria o lokalite ako o mieste, ktoré môže zásadným spôsobom rozšíriť poznanie jednej z najmenej prebádaných kapitol našich dejín.
Výskum zároveň nadväzuje na trojročný archeologický projekt realizovaný v Holíči. Obe lokality spolu vytvárajú unikátny obraz o dejinách súdnictva, trestného práva a výkonu spravodlivosti na Záhorí. Projekt s názvom „Stopy minulosti cez holíčsku šibenicu. Vedecké poznanie a kultúrna pamäť regiónu Záhorie“ priniesol viacero významných objavov a otvoril nové otázky pre ďalšie vedecké bádanie.
Zdá sa pritom, že najväčšie objavy ešte len prídu. Ako naznačujú samotní archeológovia, Stupava ukazuje, že aj dávno zabudnuté miesta dokážu po stáročiach rozprávať silné príbehy. A práve tie môžu pomôcť lepšie pochopiť nielen spôsob trestania v minulosti, ale aj život ľudí, ktorí kedysi tvorili dejiny regiónu v okolí Bratislavy.
