Výsledky výskumu docentky Alexandry Bražinovej odhalili, že priepastné rozdiely medzi mužmi a ženami v súvislosti s duševným zdravím na Slovensku sú unikátne.
Prevažná väčšina ľudí s duševnými chorobami na Slovensku sa nelieči. Vo výskume zameranom na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe k takémuto výsledku dospela docentka Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Epidemiologička sa dlhodobo venuje skúmaniu duševných chorôb. Výsledky jej výskumu ukazujú, že na Slovensku žijú stovky tisíc ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no nedostávajú či nevyužívajú liečbu.
Počet neliečených je alarmujúci
„V percentuálnom vyjadrení môžeme povedať, že 67 % ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou trpia depresiou, sa v súčasnosti nelieči. Spomedzi ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu sa nelieči až 80 % z nich. Pri ľuďoch, ktorí majú s veľkou pravdepodobnosťou príznaky úzkostných porúch, dosahuje počet neliečených dokonca až 84 %,“ priblížila Bražinová výsledky výskumu s tým, že títo ľudia sa neliečia napriek tomu, že dnes existuje účinná liečba, ktorá by im pomohla a zlepšila kvalitu ich života. Príčinami tohto stavu môžu byť podľa nej nevedomosť, spoločenská stigma a predsudky, nedostupnosť starostlivosti, chýbajúca prevencia či chýbajúca komunitná starostlivosť.
Najhorším možným dopadom duševnej poruchy je samovražednosť. Viaceré systematické prehľady epidemiologických štúdií samovražednosti ukazujú, že až v 90 % dokonaných samovrážd dotyčný predtým trpel duševnou poruchou. Prevencia a liečba duševných porúch je preto aj prevenciou samovražednosti.
Najväčšou rizikovou skupinou sú muži
Z Bražinovej výskumu vyplýva, že miera samovražednosti na Slovensku je niekoľkonásobne vyššia u mužov a stúpa s narastajúcim vekom. „Najvyššia miera samovražednosti je u najstarších mužov. Je potrebné, aby sa tomu venovala pozornosť – aby sa praktický lekár pri prehliadke pacienta pýtal aj na to, ako sa cíti a v prípade potreby ho odporučil k odborníkovi. Odchod do dôchodku, strata náplne života, zníženie finančného príjmu, nezhody v rodine, strata partnera – to všetko prispieva k tomu, že sa starší človek môže začať cítiť opustený, sám, že nezvláda život,“ ozrejmila výskumníčka z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK.
Najviac pokusov o samovraždu bolo v Bratislavskom kraji. Celoslovenský počet samovrážd i samovražedných pokusov klesol
Ďalšou rizikovou skupinou sú podľa nej mladí muži. „Muži vo veku od 20 do 40 rokov majú na Slovensku podľa môjho výskumu až deväťnásobne vyššie riziko samovražednosti v porovnaní so ženami. V tomto sme unikátni aj vo svete. Všade inde nie je rozdiel v samovražednosti medzi mužmi a ženami taký výrazný,“ poznamenala. Slovensko je pritom podľa nej jednou z mála vyspelých krajín, ktorá sa samovražednosťou vôbec nezaoberá. „Nemáme národný program na prevenciu samovražednosti, žiadnu krízovú linku, kde by mohol človek v psychickej kríze zavolať. Ide pritom o úmrtia, ktorým sa dá do veľkej miery predchádzať,“ upozornila Bražinová.
Projekt, ktorý posilňuje emocionálnu inteligenciu
Bražinová sa tiež aktívne podieľa na zavádzaní programov podpory duševného zdravia. V súčasnosti v spolupráci s Ligou za duševné zdravie realizuje projekt s názvom Zippyho kamaráti, ktorý je zameraný na nácvik sociálnych zručností u detí v škôlkach a školách vo veku päť až sedem rokov. Učiteľ deťom číta príbeh troch kamarátov a deti hravou formou, napríklad prostredníctvom scénok, hľadajú riešenia situácií, s ktorými sa bežne stretávajú a ktoré predstavujú menšiu či väčšiu emocionálnu záťaž, ako sú napríklad kamarátske vzťahy, konflikty, rôzne stresujúce situácie či šikana. Deti sa takto naučia riešiť situácie tak, aby spracovali negatívne emócie a pritom riešenie neublížilo im, ani nikomu inému. Projekt posilňuje emocionálnu inteligenciu a podporuje dobré duševné a aj celkové zdravie.