Občianski aktivisti a aktivistky z iniciatívy Bratislava otvorene upozorňujú, že v Bratislave sa opäť chystá výstavba budovy – Green Park v Petržalke, ktorá bude v priamom rozpore s verejným záujmom. Svojím objemom, výškou, dopravnou záťažou či zhoršením životného prostredia bude ničiť obľúbené miesta obyvateľov/obyvateliek, ale aj návštevníkov/návštevníčok mesta, ako sú Tyršovo nábrežie, Sad Janka Kráľa a v neposlednom rade aj panorámu Bratislavy.
Táto lokalita je nielen dôležitá pre Staré Mesto ako najbližší park, ale je výnimočná aj pre Petržalku a celú Bratislavu. Má výborné napojenie na MHD, peší pohyb a obrovský relaxačno-kultúrno-spoločenský potenciál. Už dnes sa tam organizujú koncerty, podujatia, letná pláž a iné.
Podľa názoru Bratislavy otvorene výstavbou budovy sleduje developer iba svoje egoistické a megalomanské ciele na úkor všetkých Bratislavčanov a kvality ich života. Občania a občianky preto očakávajú od bratislavského magistrátu, ako aj od Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a ďalších zodpovedných orgánov, napr. MŽP SR, aktívnu obranu verejného záujmu, životného prostredia a kultúrno-historickej panorámy mesta.
Zmena k horšiemu
Matej Vagač z iniciatívy Bratislava otvorene upozorňuje na fakt, že takouto masívnou výstavbou utrpí najstarší mestský park v Strednej Európe – Sad J. Kráľa, Staré Mesto, Petržalka, ako aj celá oddychovo-relaxačná nábrežná zóna (Tyršovo nábrežie, divadlo Aréna a pod.): „Chystá sa postaviť hrubá podlažná plocha v objeme 71 280 m2, 1190 parkovacích miest – a to všetko cca 50 metrov od obľúbeného parku. Iba 200 metrov od brehu vyrastie stometrový mrakodrap, ktorý navždy zničí historicky tradičnú mestskú panorámu. V porovnaní s vežou Auparku, ktorá má „iba“ 22 podlaží, je táto budova s 30 podlažiami oveľa bližšie k rieke, čím bude ešte výraznejšie rušiť vzácny urbanistický celok rozložený na obidvoch brehoch Dunaja.“ Ako vidno z priložených schematických fotiek so zakreslenou budovou, nová dominanta pri pohľade z nábrežia Starého Mesta totálne zmení harmonický pohľad na Sad J. Kráľa so Starým mostom.
Katarína Šimončičová zas poukazuje na zhoršenie kvality životného prostredia pri realizácii stavby: „Katastrofálna kvalita ovzdušia na Slovensku stále predstavuje veľký problém. Znečistenie ovzdušia jemným prachom skracuje ľuďom život – z tohto dôvodu predčasne umiera na Slovensku asi šesťtisíc ľudí ročne, čo je 20-krát viac ako pri dopravných nehodách. Občania sú a budú ešte viac vystavení zvýšeným hladinám koncentrácie prachových častíc PM2,5 a PM10, pričom zároveň koncentrácia oxidu dusičitého na Slovensku je najhoršia v rámci celej EÚ.“ Len pri hrubom prepočte 1 190 novopostavených parkovacích miest pri Sade J. Kráľa a ich minimálnej dennej obrátke (jeden vjazd a výjazd doobeda a poobede) ide o nárast viac ako 4500 vozidiel denne v území.
Zvýšený počet vozidiel
Absolútne neúnosný je aj fakt, že tieto vozidlá majú v hlavnej miere používať doteraz upokojenú jednosmernú Viedenskú cestu, ktorú v súčasnosti používajú v polovičnom profile cyklisti (je to medzinárodná cyklotrasa!), peší a športujúci. V letných mesiacoch je tam taký intenzívny peší pohyb medzi parkom a nábrežím, že vznikajú aj kolízie s cyklistami, pričom automobilová doprava je tam teraz minimalizovaná. Naopak, výstavba Green Parku navrhuje prepravnú kapacitu Viedenskej cesty na 85 vozidiel za hodinu, čo je približne každých 40 sekúnd jedno auto (nárast približne 200 % v špičkovej poobedňajšej hodine). Okrem iného to znemožní aj bezpečný prechod chodcov medzi Tyršovým nábrežím a Sadom J. Kráľa.
„Takýto nárast zapríčiní aj znásobí rôzne negatívne environmentálne vplyvy, ktoré budú zvyšovať kumulatívne účinky na kvalitu ovzdušia a na hlukové pomery. Nedá sa opomenúť ani fakt, že Bratislava sa dlhodobo umiestňuje na prvých priečkach najhlučnejších miest v Európe,“ dodáva Katarína Šimončičová z iniciatívy Bratislava otvorene.
Občianski aktivisti a aktivistky iniciatívy Bratislava otvorene kladú zásadné otázky, kto v tomto meste obhajuje verejný záujem, kto ochraňuje životné prostredie, komu záleží na kvalite života? Konkrétne odpovede žiadajú od mesta, riaditeľa Krajského pamiatkového úradu a od Ministerstva životného prostredia SR.
