Posun bližšie k súčasnosti, mapovanie tém, ktorými Petržalčania žili a boli súčasťou ich života, sú súčasťou cyklu výstav a sprievodných podujatí s názvom Novodobá Petržalka. Výstava v pobočke petržalskej miestnej knižnici na Turnianskej ulici nadväzuje na predchádzajúci päťročný projekt Taká bola Petržalka.
Informovala o tom riaditeľka Miestnej knižnice Bratislava – Petržalka Katarína Bergerová. Výstava je pre všetkých obyvateľov, špeciálne pre žiakov a študentov škôl. Záujemcovia ju môžu navštíviť do 30. júna v čase otváracích hodín knižnice.
Celý cyklus rozdelili do viacerých celkov. Prvá časť s názvom Petržalka 1999 – 2000 sa venuje životu v Petržalke v prvých desiatich rokoch po revolúcii. „Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, informácie sprostredkúvame návštevníkov vo forme tematických informačných panelov. Výstavu zároveň dopĺňajú spomienkové predmety z petržalských domácností,“ spomenula riaditeľka knižnice.
Prierez desaťročným vývojom
Prvá séria prináša návštevníkom prierez desaťročným vývojom Petržalky, ktorá sa stala jednou zo sedemnástich mestských častí, do ktorých rozdelili hlavné mesto. „V uvedených rokoch prechádzala Petržalka mnohými premenami. Niektoré spoločenské súvislosti sa menili k lepšiemu, iné stagnovali alebo sa menili k horšiemu. Zvyšovala sa kriminalita, chýbali pracovné príležitosti, zahusťovala sa doprava,“ vymenovala Bergerová.
„Na druhej strane pribúdali nové objekty pre občianske služby, obchody, banky, zdravotnícke zariadenia, narastal počet veriacich, ktorí mohli slobodne šíriť svoju náboženskú vieru a rozvíjal sa kultúrny a športový život,“ doplnila.
V roku 1991 čiastočne sprístupnili Most Lafranconi, v lete 1997 otvorili Nemocnicu sv. Cyrila a Metoda. Miestom oddychu bol naďalej Sad Janka Kráľa a dunajské nábrežie. Bratislavská mládež rada navštevovala bufet Propeler, v ktorom organizovali majitelia koncerty a diskotéky. „V tomto období ešte žila myšlienka na výstavbu metra alebo rýchlodráhy a aj po zastavení stavebných prác v roku 1990 naďalej pripravovali projektovú dokumentáciu,“ vymenovala Katarína Bergerová témy, ktoré výstava pripomína.
