K rýchlemu životu patrí aj rýchle jedlo. Nahádzať do seba potraviny a utekať rozširovať hrubý domáci produkt.
My ľudia to máme jednoduchšie. Fast foodov v našom meste je požehnane a keď vlastníme dostatok platidla, tak si môžeme vyberať. A čo majú robiť vtáky, ktoré sa nijak nestarajú o zveľaďovanie hospodárstva? A zvlášť v zime, ktorá udrela? Jedine spoliehať sa na dobrosrdečných ľudí. Okrídlené stvorenia v Jarovciach sa však môžu tešiť. Možno jediné v Bratislave majú svoj vlastný Fast food. Aspoň tak hlása nápis na zaujímavom vtáčom kŕmidle. To asi pre tie vzdelanejšie vtáčatá, ktoré vedia aj čítať. Ktovie, možno v Bratislave to dokážu.
Alebo je to informácia pre dobrosrdečných ľudí, ktorí na výrobu vtáčích kŕmidiel pozabudli, aby vedeli, načo to čudo na strome slúži a prípadne doplnili nejaký ten pokrm. Neznámeho výrobcu občerstvenia pre vtáky treba však určite pochváliť. Ľudí, ktorí myslia na slabších, je totiž čoraz menej.
Výroba vtáčieho kŕmidla kedysi patrila k bežným prejavom (jedným z mála?) otcovských zručností, kedy otcovia chceli demonštrovať svoju šikovnosť pred natešenými ratolesťami. Vtákom zostáva dúfať, že to neskončilo len pri uvedenej demonštrácii, ale občas si aj v tých majstrovských dielach našich otcov nejaké to rýchle jedlo našli. A ako vzniklo kŕmidlo v Jarovciach? Či už ako prejav otcovskej zručnosti, alebo prejav dobrosrdečnosti, na tom nezáleží. Podstatné je, že ako páni tvorstva by sme nemali zabúdať ani na tých slabších.