Štefan Svitek bol odsúdený na trest smrti a zomrel 8. júna v roku 1989. Z brutálnej vraždy svojej rodiny, ktorú spáchal, mrazí dodnes. Prischla mu prezývka Horehronský rozparovač. Článok nie je vhodný pre slabšie povahy.
Detstvo Horehronského rozparovača
Štefan sa narodil 23. januára v roku 1960 v Podbrezovej. Jeho otec bol alkoholik a keď si vypil, bol agresívny a týral celú rodinu. V rodine tak boli hádky a krik na dennodennom poriadku.
Keď mal 10 rokov, začali sa u neho prejavovať prvé známky násilného chovania – začal týrať zvieratá. Neskôr súložil s dobytkom, býky kastroval žiarovkou. Uspokojenie mu prinášalo aj spôsobovanie bolesti na vlastnom tele, napríklad sa rezal ostrým drôtom na bruchu.
Opakovane sa dostával do väzby. Najzávažnejším skutkom bol únos a opakované znásilnenie mentálne zaostalej ženy.
Nový život v Brezne
Keď spoznal Štefan Máriu, zamiloval sa a rozhodol sa so svojou vyvolenou oženiť. Mária mala už z predošlého vzťahu 2-ročnú dcérku. Rodinka začala nový život v Brezne. Manželom sa po 2 rokoch narodila spoločná dcéra.
Rodinná idylka však dlho nevydržala. Štefan, tak ako jeho otec, manželku aj deti pravidelne týral a holdoval alkoholu. Nezastavilo ho ani ďalšie tehotenstvo manželky.
Desivé a beštiálne vraždenie
Osudným sa pre rodinu stal deň 30. október 1987. Odmenou pre Štefana spolu s kamarátom, ktorí doniesli známemu narúbané drevo, boli 2 fľaše vína. V miestnej krčme vypili obe fľaše, neskôr sa presunuli do hotela Hron, kde pili ďalší alkohol až do neskorého večera.
Štefan si po odchode z hotela zdriemol na lavičke, no prebral sa a okolo 23.00 hod. dorazil domov. V spálni však manželku a 2 dcéry nenašiel, uvedomil si, že pravdepodobne budú spať v letnej prístavbe v záhrade.
Začal búchať na dvere spálne v letnej prístavbe, manželka mu však nechcela otvoriť a poslala ho tam, odkiaľ prišiel. Vyvolalo to v ňom záchvat zúrivosti. Vzal sekeru a vylomil ňou dvere. Od manželky, ktorá ležala už v posteli, chcel vysvetlenie, no Mária sa otočila chrbtom. To však nemala robiť. Štefana pochytil amok a Márii uštedril 16 úderov sekerou do hlavy, pričom jej takmer oddelil hlavu od tela.
Štefanovej zúrivosti neunikli ani 2 nevinné deti, ktoré sa akurát začali prebúdzať, keď bola ich matka už mŕtva. Dcéru, ktorú mal bližšie, udrel sekerou trikrát, druhú dcéru štyrikrát.
Následne kuchynským nožom rozpáral manželke brucho, vybral jej vnútorné orgány a porozhadzoval po miestnosti. Vybral aj 6-mesačný plod, ktorý sa stále hýbal. Vypitval ho žiletkou. S pitvaním žiletkou pokračoval aj na telách oboch dcér, taktiež ich vnútornosti porozhadzoval po izbe. Nad mŕtvolami sa uspokojoval.
Psychopat so sexuálnymi úchylkami
Štefan si bol vedomý, že musí utiecť a hľadať úkryt. Vlámal sa do rodičovského domu, chcel sa tu obesiť. Drevený trám sa však pod jeho váhou zlomil. Polícia ho chytila po 2 dňoch.
Znalcovia usúdili, že Štefan je psychopat trpiaci niekoľkými sexuálnymi úchylkami ako nekrofília, zoofília či sadomasochizmus. Vraždu opísal Štefan ako svoj najsilnejší sexuálny zážitok a žiadnu ľútosť necítil.
Šance na nápravu Štefanovej osobnosti boli mizivé. Súd v Banskej Bystrici rozhodol o treste smrti. Posledná poprava v Československu sa konala v Bratislave v roku 1989 v Bratislave.
