Stará trať sa zachovala aj po rokoch od zrušenia električky. Starým Prešporkom jazdila kedysi aj Viedenská električka.
Prechádzali ste niekedy miestom, kde sa križuje Krasovského ulica a Viedenská cesta? Pán Alex si všimol pod asfaltom pozostatky koľajníc, fotografiu pridal na Facebook Bratislava – Petržalka.
Ide o starú trať električky, ktorá pred mnohými rokmi premávala v týchto miestach. Spájala Šafárikovo námestie a Sad Janka Kráľa, jej prevádzka bola ukončená v 60. rokoch.
Viedenská električka
Petržalkou prechádzala pred rokmi aj Viedenská električka. Projekt obnovy a záchrany Viedenskej električky vedie Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy. V relácii Pozor, zákruta! na RTVS klub potvrdil, že v Sade Janka Kráľa sa dodnes nachádza miesto, kde bola pôvodná zastávka električky.
Na starých fotografiách je najčastejšie vidieť električku s Hotelom Carlton, okolo ktorého viedla trasa električky. Z pôvodnej trasy sa zachovalo ešte napríklad depo v Kopčanoch, ktoré je v súčasnosti už prestavané na byty.
Dôvody výstavby železnice
Ako klub v relácii podotkol, od roku 1848 existovalo spojenie parnou železnicou. Vznikali však potreby nových prepojení, napríklad Bratislavy a okolitých miest. Ľudia mali záujem o poznanie kultúry či podnikanie výletov.
Mocnosti v rámci Rakúsko-Uhorska sa chceli poistiť, ak by došlo k vojne. Potrebovali spojiť Viedeň a Bratislavu, aby mohli prevážať vojakov a materiál. Spojenie železnicou bolo najlepším riešením, navyše boli obe mestá blízko.
V čase výstavby bola železnica moderná – bola elektrifikovaná. Začiatkom 20. storočia väčšinu vlakov poháňalo uhlie a vládla para. V petržalskom depe bol vymyslený systém, ktorý využíva súčasné metro. Ide o tretiu koľaj, z ktorej sa odoberal prúd a predišlo sa tým poruchám.
Jazdila ako MHD a vlak
Prvá oficiálna jazda Viedenskej električky sa konala vo februári 1914. Pravidelná premávka začala o pár dní neskôr. Autorom projektu je Josef Tauber.
Električka jazdila ako MHD a zároveň vlak, ktorý spájal obe mestá. Trasa viedla cez Kopčany, Wolfstahl, Schwechat a Viedeň. Samotná jazda električkou mala trvať približne 140 minút a trať bola dlhá 70 kilometrov.
Ako uvádza klub na svojom webe, starajú sa o električkovú lokomotívu z roku 1913. Má celkovú šírku 2 650 metrov a výkon 220 kw. V roku 1941 sa odpredala do Rakúska, no Slovensko ju získalo späť v roku 2011. Na Slovensku je aj jeden osobný vozeň a podvozok nákladného vozňa.
