Autorka vo svojej novej knihe apeluje na ženy, aby si uvedomili, že šťastie je len stav mysle a rovnako ako krása nemá nič spoločné s vekom ani hmotnosťou.
Slovenská autorka a moderátorka Renáta Názlerová pokrstila v stredu popoludní v jednom z bratislavských kníhkupectiev svoj nový román Tučibomba, no a čo?, v ktorom na 231 stranách reflektuje predovšetkým skutočnosť, že šťastie je len stav mysle a rovnako ako krása nepozná vek ani rozmery.
Románom autorka zároveň reaguje na úspech svojej predchádzajúcej trilógie Návod na obsluhu lásky (2015), Návod na obsluhu šéfa (2016) a Návod na obsluhu dieťaťa (2016), v ktorej zasadila do centra deja nedokonalú, nesúmernú, nekonfekčnú ženu, ktorú sa jej však napriek jej rozpačitým črtám podarilo urobiť atraktívnou a čitateľky si ju okamžite obľúbili. Krása je totiž podľa Názlerovej predovšetkým v oku toho, kto sa pozerá. „Hrdinky nemusia byť len štíhle, tak ako krásnou nemusí byť len chudá žena,“ zdôraznila a túto ideu rozvíja i vo svojej novej knihe.
„Chcem rozprávať o tom, že na lásku máme nárok všetky, bez rozdielu veku a hmotnosti a šťastie je stav mysle, takže ak chcete byť šťastné, tak budete a je úplne jedno, či nakupujete v moletke alebo v obchode pre twigi, je to úplne jedno, lebo šťastie sa od toho neodvíja. A rovnako tak láska a pôvab, čaro, šarm a tak ďalej. A apelovala by som aj na to, že myslieť si, že chlapa zbalím na to, ako vyzerám, je naivné, lebo to vydrží do prvého rande. Ak chceme vytvoriť vzťah, musíme ponúknuť niečo viac a to niečo viac je naša duša. My ženy sme od prírody obdarované neuveriteľnou empatiou, schopnosťou rozdávať nehu, pochopenie, pohladenie, máme tak strašne veľa nástrojov, ktorými môžeme skrášľovať svoj život a životy našich blízkych a vytvárať vzťahy a nevyužívame ich… Sústavne sa sústreďujeme na niečo, čo je materiálne a hmotné, a pritom máme taký diapazón nástrojov, ktoré sú nehmotné a tak krásne, účinné a dlhodobé… Takže by som touto cestou chcela apelovať na ženy, ktoré si myslia, že im v živote niečo chýba, aby si to išli zobrať a aby ponúkli to najlepšie, čo v sebe majú,“ poznamenala počas krstu Názlerová, ktorá do textu knihy zámerne zakomponovala i niekoľko receptov. Chcela tým poukázať na fakt, že si podľa nej dnes ľudia nevedia život tak vychutnávať.
„Dnes ľudia schňapnú niečo do ruky, narýchlo to zjedia, narýchlo niekde vypijú nejakú kávu a akoby nedávali tomu okamihu tú silu, ktorú môže mať. Ja som sa v tej knihe snažila len povedať ‚Užívajte si to!‘ To je jedno, či varíte, či jete, či sa milujete, či cestujete, či sa rozprávate, užívajte si to! Veď každá tá chvíľa je jedinečná a ten život fakt nie je nekonečný, u každého jedného skončí. A čím viac nazbierame zážitkov, tým ľahšie budeme podľa mňa odchádzať. Odchádzať s pocitom, že to som teda tomu svojmu životu dala, nič som nepostíhala, v podstate som stále len riešila nejaké problémy a vlastne som si ten život ani neužila, to je, myslím, tá horšia alternatíva. Ale odchádzať s tým, že som si to fakt na tom svete vychutnala, že som si užila lásku, cestovanie, vzťahy, priateľstvá, užila som si možno aj prácu, to je podľa mňa ten moment, kedy sa nám bude odchádzať ľahšie a zanecháme po sebe rozhodne aj pozitívnu energiu,“ uzavrela autorka, ktorej knižku napokon slávnostne uviedol do života herec Marko Igonda gaštanmi.
