Hurbanovo námestie dnes pôsobí pokojne, no pred viac ako 400 rokmi tu zomrela žena obvinená z bosoráctva. Procesy s bosorkami patrili k najkrutejším kapitolám dejín Bratislavy a často sa končili smrťou nevinných. Ich príbehy dodnes pripomínajú miesta, okolo ktorých denne prechádzate.
Bratislava má vo svojej histórii aj kapitoly, ktoré sú temné a znepokojujúce. Jednou z nich sú procesy s bosorkami, ktoré sa odohrávali priamo v srdci mesta. Prvou upálenou bratislavskou bosorkou bola žena menom Agáta a jej osud je dodnes pripomínaný pamätnou tabuľou na Hurbanovom námestí. Práve tu, na mieste, ktoré dnes slúži na stretnutia a prechádzky, vyhasol v roku 1602 život ženy odsúdenej na základe strachu a poverčivosti.
Popraviská vtedajšieho Prešporka nestáli len na jednom mieste. Okrem Hlavného námestia a priestoru pri Rybárskej bráne sa popravy vykonávali aj na Krížnej ulici, pri Trnavskom mýte či pri Vydrickej bráne. Keď dnes týmito lokalitami prechádzate, len málokto si uvedomí, že práve tam boli pred očami obyvateľov mesta usmrcovaní ľudia, často bez skutočných dôkazov viny. V období pred štyristo rokmi stačilo obvinenie z bosoráctva a šanca na prežitie bola prakticky nulová.
Ľudia sa nadprirodzených síl báli a verili, že ich možno poraziť len odstránením osoby, ktorej boli tieto schopnosti pripisované. Terčom obvinení sa neraz stávali ženy, ktoré boli vzdelané, výnimočné alebo jednoducho nepohodlné pre svoje okolie. Smrť mala podobu exemplárneho trestu, ktorý mal ostatných odradiť a mesto symbolicky očistiť od zla.
Najčastejšími spôsobmi popravy boli upálenie a utopenie. Oheň mal podľa dobových predstáv spáliť „čiernu dušu“ a zbaviť svet hriechu. Voda zas slúžila ako krutý test neviny.
Ak sa väzenkyňa utopila, považovalo sa to za dôkaz, že bosorkou nebola a jej duša mala byť spasená. Ak však vyplávala na hladinu, ľudia verili, že jej pomohli čary, čo znamenalo okamžitý rozsudok smrti. Výsledok bol tragický v oboch prípadoch.
Moderné a múdre ženy za objektívmi v Prešporku: Poznáte príbehy fotografiek spred viac ako 100 rokov?
Prvou ženou, ktorá bola v Prešporku oficiálne súdená za čarodejníctvo, bola tridsaťročná Agatha Tott Borlobaschinová. Udanie podala manželka mäsiara, ktorá ju označila za bosorku a vrahyňu. Agathu obvinili z obcovania s diablom, lietania na metle či spôsobenia slepoty inej žene pomocou magických praktík.
Prisudzovali jej aj zodpovednosť za úpadok mäsiarskeho podnikania a chorobu samotného mäsiara. Po uväznení a mučení sa k obvineniam priznala, čo v tom čase nebolo výnimočné. Rozsudok bol jednoznačný – verejné upálenie na popravisku pri Michalskej bráne.
K vykonaniu trestu došlo 24. mája 1602 na rozhraní dnešného Župného a Hurbanovho námestia. Na mieste, kde Agatha zomrela, dnes stojí pamätná tabuľa, ktorá pripomína jeden z najtragickejších príbehov dejín mesta.
Agáta však nebola jedinou ženou, ktorá takto skončila. Medzi známymi prešporskými bosorkami figuruje aj Alžbeta Magysányiová, obvinená z ovládania mrazu a vetra, ktorými mala zničiť úrodu miestnych obyvateľov. Aj jej osud sa skončil upálením.
Obe ženy boli odsúdené na smrť počas vlády Rudolfa Habsburského. Paradoxom je, že samotný panovník sa podľa historických prameňov zaujímal o alchýmiu a okultné vedy, čo však vtedajšej spoločnosti neprekážalo. Procesy s bosorkami boli definitívne zrušené až v polovici 18. storočia za vlády Márie Terézie. Dovtedy však pripravili o život množstvo ľudí, ktorých jedinou vinou bola odlišnosť alebo závisť ich okolia.
