Pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie sa 7. júla slávnostne otvorí unikátna archeologická výstava Kelti z Bratislavy v Národnom archeologickom múzeu Umbrie, ktoré má sídlo v najstaršom družobnom meste Bratislavy – v Perugii.
Talianska strana v spolupráci so slovenskými organizátormi zapožičala na túto výstavu unikátne skvosty z múzea v Ankone – zlatú korunu a zlatý tordovaný torques zo ženského hrobu 8 z Montefortino di Arcevia z prelomu 4. až 3. storočia pred Kristom a iné vzácne zbierkové predmety.
Nemalá časť obyvateľov metropoly Slovenska ani netuší, že pred viac ako dvoma tisíckami rokov sa na jeho území utváralo oppidum, staroveké mestské osídlenie, podobné svojím rozsahom súčasnej mestskej časti Staré Mesto. Na kopci, kde sa týči hrad, boli v 1. storočí pred Kristom honosné sídla keltskej aristokracie so všetkými módnymi prvkami svojej doby – antickými stavbami s nástennými maľbami a kvalitnými maltovými dlážkami. Ich stavbu si objednali priamo z antického Ríma.
Na tejto grandióznej výstave sa vôbec po prvýkrát v zahraničí prezentuje kompletný poklad zlatých keltských mušľovitých statérov a strieborných drachiem a tetradrachiem z Bratislavského hradu s menami keltských kniežat na súčasnom území Bratislavy, BIATEC a NONNOS. Štyri unikátne zlaté statéry s nápisom NONNOS sa tu našli vôbec po prvý raz.
Nápisy na keltských minciach realizované latinskou kapitálou predstavujú prvé písmo použité na území dnešného Slovenska. Najčastejší je nápis BIATEC, podľa ktorého dostali mince názov „biateky“. Na rozdiel od iných krajín, kde sa tiež našli keltské mince tej doby, u nás poznáme navyše aj osobné mená ľudí, ktorí si ich dali vyhotoviť. Ikonografia bratislavských strieborných tetradrachiem predstavuje vrchol stredoeurópskeho keltského mincovníctva.
Po prvý raz v histórii vôbec budú vystavené spolu poklady zlatých a strieborných keltských mincí pochádzajúcich z územia Bratislavy. Je ich hneď niekoľko, okrem bratislavského hradu je to hromadný nález zo Žilinskej ulice, Námestia slobody, Hausbergla a zo stavby budovy bývalej Tatra banky na Námestí SNP.
Vystavený je aj vzácny tovar – bronzový tepaný zvonec, analógiu ktorého poznáme zo zaniknutých Pompeí a Herkulanea, jantár z Pobaltia, sklo z Blízkeho východu, farebný pigment – modrá farba, dovážaná až z Egypta, rímske amfory na víno, ale predovšetkým unikátne keltské nálezy – keramika a bronzové drobné predmety, spony, náramky a železné náradia. Medzi nálezmi sa našla aj bronzová pečatná schránka, doklad diplomatických kontaktov z čias Caesara.
Vernisáž tejto unikátnej výstavy spestrí v predvečer začiatku slávneho Umbria jazz festivalu hudobné duo Lucia Lužinská a Boris Cellár. Výstava potrvá až do 31. októbra 2016. Kelti z Bratislavy sa prihovárajú touto výstavou družobným Etruskom z Perugie.
