Unikátnu zbierku pamiatok spojených s pochovávaním a miestami posledného odpočinku aristokracie, tzv. mortuárií, zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici od stredy predstavia v Bratislave.
Zbierku, aj vďaka ktorej získalo Stredoslovenské múzeum titul Múzeum roka 2015, vystaví Slovenské národné múzeum (SNM) v svojej sídelnej budove na Vajanského nábreží 2 v Bratislave. Záujemcovia si ju budú môcť pozrieť na výstave Obnovená krása mortuárií od 8. júna do 11. septembra. Informovala o tom Dagmar Brisudová z centra múzejnej komunikácie SNM.
Zbierku šľachtických hodvábnych a papierových pohrebných erbov reštaurovalo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici niekoľko rokov. Patrí medzi najväčšie svojho druhu v strednej Európe. Nachádza sa v nej 203 kusov pohrebných erbov vyše 140 šľachtických rodov. Jadrom zbierky je 165 pohrebných štítov, ktoré zozbierali členovia šľachtického rodu Radvanských a pôvodne ich uchovávali vo svojom kaštieli v Radvani. Ďalšie exempláre získalo múzeum z evanjelických kostolov v Banskej Bystrici a Hronseku.
Najstarším kusom zbierky je hodvábne mortuárium z roku 1708 vyhotovené pre Valentína Töröka a najmladším papierové mortuárium Antona Radvanského z roku 1933. Pohrebné štíty v krátkosti dokumentujú životné osudy a erby príslušníkov šľachtických rodov prevažne zo stredného Slovenska. Najpočetnejšie je zastúpený rod Radvanských. Vo väčšom počte aj rody Benických, Podmanických, Bohušovcov, Gerambovcov, Kišfaludiovcov, Kubínskych (Kubíny), Okoličianskych (Okolicsányi), Révaiovcov, Spielenbergovcov, Svätojánskych (Szentiványi), Ujháziovcov a Wenckheimovcov.
„Výstava v Slovenskom národnom múzeu predstaví prvý raz v tak veľkom rozsahu laickej aj odbornej verejnosti klenot z depozitára Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Zbierka je veľmi cenná aj z hľadiska vedeckého poznania, ako podklad pre genealogické a heraldické bádanie a ďalšie spracovanie témy pohrebnej (funerálnej) kultúry od 18. do 20. storočia,“ uvádza sa v tlačovej správe k výstave. Ako upozornilo národné múzeum, reštaurovaním a konzervovaním mortuárií v reštaurátorskej dielni Štefana Kocku sa zabezpečila možnosť ich prezentácie a zachovania pre ďalšie generácie.
Označenie mortuárium sa všeobecne používa pre pamiatky spojené s pohrebom a miestom pochovávania. V užšom význame sa tento výraz používa pre pamiatky, ktoré obsahujú erb zosnulého a nápis. Hodvábne a papierové mortuáriá (tiež označované ako pohrebné alebo smrtné štíty) sa kedysi zhromažďovali v kostoloch a rodových archívoch. Počas 20. storočia sa však dostali prevažne do štátnych archívov a zbierok múzeí, kde sú rozptýlené v rôznych fondoch.
