Zaujímavosťou o májkach fialových je, že vylučujú žltkastú tekutinu obsahujúcu látku, ktorá sa v minulosti používala ako afrodiziakum. Viete, čo robiť, ak sa tohto chrobáka dotknete?
S príchodom jari sa prebúdza príroda a spolu s ňou aj zvieratá. Z hmyzu môžete natrafiť na muchy, komáre či húsenice. Nechýba chrobák, ktorý je považovaný v našej faune za jedného z najjedovatejších – májka fialová.
Májka sa objavila už aj v Bratislave, konkrétne na Karpatskom námestí v Rači. Všimol si ju pán Jozef a jej fotografie zverejnil na sociálnej sieti. O zaujímavostiach a živote chrobákov porozpráva viac Adrián Purkart z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Vzácne chrobáky
Májky patria do skupiny Meloidae a v súčasnosti je známych na Slovensku približne 35 druhov. Väčšina z nich sú mimoriadne vzácne chrobáky.
Záhradkári sa stretávajú prevažne s dvomi druhmi – májkou fialovou a májkou obyčajnou. Sú pre ne charakteristické výrazná hlava či dlhé, veľmi objemné telo v tvare kužeľa. Dospelé jedince dokážu narásť od 2 do 4 centimetrov, sfarbené sú do rôznych odtieňov modrej či fialovej. Ak spozorujete väčšiu májku, ide pravdepodobne o samičku, ich väčšia veľkosť je zapríčinená bruškom plným vajíčok.
Ako vysvetľuje Purkart, májky majú komplikovaný životný cyklus. Sú na našich záhradách už často v marci, pričom ich aktivita vrcholí v apríli až polovici mája. Keď si samičky nájdu vhodného partnera na párenie, nakladú do pôdy vajíčka a z nich sa vyliahnu larvy triangulíny. Vyliezajú na kvety a steblá tráv, aby mohli vyliezť na samotársku včelu. Tie si zanesú larvy do svojho hniezda, kde májky parazitujú a živia sa zásobami peľu včiel.
Po skonzumovaní obsahu hniezda sa zakuklia a čakajú až do nasledujúcej jari, kedy vylezú na povrch. Cyklus sa opäť opakuje. Zoológ upozorňuje, aby ste v prípade nálezu hniezd s larvami na vašej záhrade či v prírode nezakročili a neničili ho. Májky populáciu samotárskych včiel, na ktorých parazitujú, neohrozia a viacero druhov týchto chrobákov je chránených zákonom.
Májky v Bratislave
Radi chodíte von na prechádzky do bratislavských lesov alebo máte v rámci mesta záhradu? V tom prípade vás zrejme zaujíma, kde môžete na májky natrafiť. Podľa zoológa sa vyskytujú najčastejšie na slnečných stráňach s nízkou vegetáciou a piesočnatým substrátom.
„Ich najväčší výskyt je na lesostepiach Devínskej Kobyly, no bežné sú aj v okolí dunajskej hrádze a iných podobných násypoch štrkovej, či piesčitej zeminy. Sporadicky je ich však možné nájsť aj na zatrávnených plochách v celom meste,“ vysvetľuje Purkart.
Najbežnejšie druhy májok, ktoré žijú v Bratislave v miestach s vyšším pohybom ľudí, sa vyskytujú od marca do mája, ostatné druhy sa môžu objavovať aj po zvyšok roka. Mnohé druhy sú však natoľko vzácne, že stretnutie s nimi je výnimočné aj pre entomológov, ktorí ich cielene hľadajú.
Čo robiť, ak májku chytíte
Na májku sa dá naraziť v prírode či pri záhradkárčení. Pri podráždení vylučuje zo žliaz na boku bruška tekutinu žltej farby, ktorá má za cieľ odradiť potenciálnych predátorov. „Táto tekutina obsahuje látku kantaridin, ktorá sa pri spracúvaní jedného druhu májok v minulosti v malom množstve používala ako afrodiziakum (španielske mušky). Naopak, pri väčšom požití spôsobuje perforáciu čriev, čoho výsledkom môže byť smrť,“ doplnil Purkart.
Keď tohto chrobáka uvidíte, radšej ho nechytajte. Hrozí totiž, že budete mať podráždenú pokožku a môžu sa vytvoriť pľuzgiere podobné popáleninám. Ak sa na pokožku dostane žltá tekutina, dané miesto si umývajte pod tečúcou vodou aspoň pár minút. V prípade výskytu začervenaného a na dotyk bolestivého miesta, ktoré sa podobá na popáleninu, neváhajte s návštevou lekára.
Na Slovensku neevidujeme úmrtia, za ktoré môžu májky a aj toto je dôvod, prečo sa ich podľa zoológa nemusíme obávať.
