Bratislavské ulice ukrývajú mnoho temných príbehov, no jedna legenda prežila stáročia. Hovorí o Čiernej panej – postave, ktorú údajne vídať pri Michalskej bráne či na hradnom vrchu. Mrazivý príbeh lásky, zrady a krutej smrti sa aj dnes spomína medzi turistami i domácimi.
Bratislava, kedysi známa ako Prešporok, neponúka len bohaté dejiny korunovačného mesta. V starých uličkách stále prežíva legenda, ktorá dodáva centru tajomnú atmosféru. Reč je o Čiernej panej – ženskom tieni, o ktorom sa medzi ľuďmi hovorí už celé generácie.
Z rozprávaní vyplýva, že práve ona sa má v noci potulovať pri Michalskej bráne, Dóme sv. Martina či v blízkosti hradného vrchu. Povesť vznikla podľa dobových zápisov v 18. až 19. storočí, no fantáziu dokáže vyvolať aj dnes.
Najčastejšie sa spomína príbeh mladej šľachtičnej, ktorú zlomila tragická láska. Jej rodina odmietla vzťah s mužom, ktorého si vybrala, a keď milý za nejasných okolností zomrel. Podľa rôznych verzií mal zomrieť v dueli alebo vo vojne, nešťastie ju priviedlo až k smrti zo žiaľu.
Temná povesť z Devínskeho hradu vám neženie zimomriavky. Poznáte tento príbeh dvoch sestier a ich kliatby?
Legenda tvrdí, že jej duša nenašla pokoj a stále blúdi mestom. Svedkovia ju mali opisovať ako vysokú postavu v dlhom čiernom odeve so zahalenou tvárou, ktorá sa po dlažbe presúvala tak ticho, že nebolo počuť ani kroky.
Ľudia verili, že sa objavuje najmä počas chladných a hmlistých večerov, keď sa nad Starým Mestom rozlieha tlmené svetlo lámp. Niektorí tvrdili, že pri nej cíti zvláštny chlad, iní opisovali zvuk šušťania šiat či fakt, že nevrhala žiadny tieň. Povesť ju spája aj s dávnymi záhadami – hovorí sa o zmiznutých listoch, nevypovedanej poslednej vôli či dokonca ukrytom poklade pod hradom.
Iná verzia
Bratislava však pozná aj inú verziu legendy. Tá hovorí o dvoch kamarátkach, Agáte a Uršuli, ktoré pracovali v Prešporku ako práčky. Obe sa zaľúbili do mäsiarskeho tovariša, no jeho city si získala len Agáta. Uršula žiarlivosť neunesla a svoju priateľku obvinila z čarodejníctva. V časoch, keď sa podobné tresty udeľovali rýchlo, mesto Agátu zajalo, mučilo a napokon odsúdilo ako bosorku.
Legenda z Devína, ktorú musíte poznať: Ako vznikla najromantickejšia povesť a prečo sa dodnes hovorí o Panenskej veži?
Podľa historických dokumentov ju 24. mája 1602 upálili pri Michalskej bráne. Uršula sa vraj na popravu prišla pozrieť, no namiesto víťazstva získala len výčitky, ktoré ju sprevádzali až k predčasnej smrti. Legenda tvrdí, že jej nepokojná duša ostala medzi svetmi a odvtedy sa zjavuje práve pri Michalskej veži.
Ak sa teda po zotmení prejdete historickým centrom, možno pocítite ten známy nepríjemný chlad alebo zazriete siluetu ženy v čiernom. Opatrne – nie každý pohľad smerom nahor pod Michalskou bránou vraj končí pokojnou nocou.
