Šašo Wigand svojím dôvtipom prekabátil strážcu, rozosmial celý hrad a zmenil osud princeznej. Čo presne sa v ten deň pod hradbami Devína odohralo?
Povesť o Devínskom hrade rozpráva o čase, keď na jeho čele stál pán Mikuláš Garaj – vládca, ktorý si svojich poddaných úprimne vážil. Obklopoval sa remeselníkmi, kuchármi, pekármi, kováčmi či mečiarmi, a napriek všetkému bohatstvu mal najväčšiu slabosť pre svojho šaša. Wigand bol známy tým, že dokázal rozveseliť každého, a hoci pôsobil ako obyčajný dvorný zabávač, bol bystrý, odvážny a prešibaný.
Jedného dňa sa šašo vybral za rybármi, ktorí mu ukázali čerstvý úlovok. Ten odniesol pánovi hradu ako obed. Cestou späť ho však zastavil strážca pri bráne – muž známy svojou chamtivosťou. Bez hanby od šaša požadoval polovicu odmeny, ktorú by mohol za rybu dostať. Dokonca mu pohrozil mečom a pripomenul osud nešťastníkov z Panenskej veže. Wigand však zachoval pokoj a prisľúbil mu, že sa svojej „polovice“ určite dočká.
Keď šašo dorazil na hrad, pán Mikuláš ho srdečne privítal. Už odmenil rybára novým domčekom a rozhodol sa oceniť aj Wiganda. Ten však odmietol peniaze a nezaujal ho ani návrh, aby si vzal za ženu jeho dcéru princeznú, ktorá bola známa tým, že sa skoro nikdy neusmiala. Namiesto toho si od pána hradu vypýtal niečo, čo prekvapilo celý dvor – päťdesiat úderov na holý zadok.
Vedeli ste, že v Petržalke sa počas druhej svetovej vojny nachádzal koncentračný tábor? Príbeh Engerau šokuje aj po rokoch
Žiadosť pobavila všetkých prítomných, dokonca aj princeznú, ktorá sa po dlhom čase úprimne usmiala. Hradný pán nakoniec šašovi vyhovel. Keď však udelenie „odmeny“ prišlo, Wigand dostal iba polovicu – dvadsaťpäť úderov. Druhá polovica patrila podľa dohody strážcovi pri bráne.
Ten o ničom netušil, no keď mu šašo ponúkol dokonca dvojnásobok, okamžite súhlasil. Tak sa lakomý strážca, ktorý sa nikdy s nikým nedelil, dočkal stovky ostrých úderov a pochopil, že chamtivosť ho tentoraz stála poriadnu bolesť.
Poraneného šaša ošetrovala princezná, ktorá sa mu poďakovala za smiech, ktorý do hradu priniesol. Jej starostlivosť pokračovala ďalšie dni a legenda naznačuje, že medzi nimi nakoniec vzniklo viac než len priateľstvo.
Príbeh šaša Wiganda tak zostáva pripomienkou toho, že múdrosť a humor dokážu poraziť chamtivosť aj strach – a že na Devíne nebolo všetko také vážne, ako by sa zdalo.
