Podľa starostu Ružinova má stavebný úrad zviazané ruky, ak by povolenie nevydali, čelili by žalobám.
Stavebný úrad v Ružinove sa chystá vydať stavebné povolenie pre „najmenej vhodný projekt, ktorý v Ružinove vznikne,“ vyjadril svoj postoj starosta mestskej časti Martin Chren na sociálnej sieti.
Ide o projekt Nová Cvernovka – Century Residence, čo bude znamenať podľa Chrena „brutálne zahustenie Jégého aleje“, kde majú vďaka projektu pribudnúť štyri veľké domy. Jeden má mať vyše 30 poschodí, druhý do 30 poschodí a zvyšné dve budovy budú osemposchodové. Rovnako aj na Ružovom hrade na Miletičovej ulici majú pribudnúť dve poschodia.
Napriek starostovmu odporu voči tejto výstavbe s ňou podľa jeho slov ružinovský stavebný úrad nemôže nič urobiť. Keby stavebné povolenie nevydal, pôjde o porušenie zákona a mestská časť by mohla čeliť žalobám a prísť tak o milióny eur.
Povolenia majú
„Táto stavba má právoplatné záväzné stanovisko hlavného mesta z roku 2006 od Andreja Ďurkovského a právoplatné územné rozhodnutie ešte z roku 2007 od bývalého starostu Slavomíra Drozda,“ napísal Chren.
Ani z dôvodu zmeneného územného plánu sa podľa zákona nedá na tomto rozhodnutí nič zmeniť, a to ani napriek tomu, že tieto budovy by už nespĺňali žiadne podmienky, keby sa mali povoľovať dnes a nie pred 12 rokmi. „Dnes už má tento projekt šesť rôznych čiastkových povolení,“ vysvetlil Chren.
„Neviem s tým nič urobiť, hoci som sa už skoro dva roky snažil, ešte ako bežný občan,“ vyjadril sa starosta s tým, že sa spoliehal na zakročenie úradov, ale ani Krajský pamiatkový úrad nenamietal voči nadstavbe Ružového hradu a dvakrát s tým súhlasil. Bratislavský magistrát ako orgán zodpovedný za územné plánovanie sa nevyjadril, čo podľa zákona znamená súhlas s projektom.
Námietky zamietnuté
„Ministerstvo životného prostredia všetky naše námietky zamietlo, rovnako ako odvolania a rozhodnutím ministra určilo, že stavba je v poriadku a napriek zmenám ju posudzovať netreba,“ vysvetlil Chren s tým, že projekt má teda všetky povolenia, ktoré potrebuje.
„Jedinou šancou, ako ho aspoň oddialiť v súlade so zákonom, by bolo preukázať, že zmeny ktoré developer urobil, nie sú v súlade s platným a nezrušiteľným územným rozhodnutím a že ho teda musí získať nanovo,“ uviedol Chren a dodal, že to sa mu preukázať nepodarilo.
„Budovy sú síce mierne zmenené, ale dodržujú všetky maximálne rozmery povolené ešte v roku 2007,“ doplnil. Zmeny totiž viedli skôr k zmenšeniu stavby, pôvodne mali byť rozmery zastavanej plochy vyše 10-tisíc metrov štvorcových, po novom je to takmer deväťtisíc. Naopak, počet parkovacích miest zvýšili zo 616 na 697.
