Prečítajte si rozhovor so skúsenými lovcami duchov z Bratislavy – Slovak Ghost Hunters.
Vedeli ste, že aj Slovensko má svoj vlastný vyšetrovací tím paranormálnych javov? Štyria rodáci z Bratislavy sa venujú skúmaniu nadprirodzena už 6 rokov. Skupinu spojilo to, že každý člen zažil nadprirodzeno na vlastnej koži. Podnikli už množstvo výprav po Slovensku, Česku či Rakúsku. V rozhovore sa dozviete viac o členoch skupiny, aké pomôcky pri svojej práci používajú či ktorú doterajšiu skúsenosť hodnotia ako najstrašidelnejšiu.
1. Aké boli začiatky fungovania Slovak Ghost Hunters?
„Naša skupina Slovak Ghost Hunters vznikla vo februári 2015. Odvtedy aktívne pôsobíme v hľadaní paranormálnych javov. Sme prvá skupina na Slovensku, ktorá sa začala venovať skúmaniu paranormálnych javov. Momentálne sme v skupine 4 členovia. Teamleader a zároveň zakladateľ skupiny Matej Cích, členka Baška Vachálková, členka Hanka Revayová a kameraman Peťo Bolgáč. Naša prvá výprava ako skupiny bola v bývalej psychiatrickej liečebni v Pezinku, tzv. Cajla.“
2. Práca lovca duchov je nezvyčajná. Je to práca, ktorá vás živí na plný úväzok alebo ide skôr o hobby?
„Tento koníček nie je lacná záležitosť. Keď nerátam prístroje, tak už len samotný ´výjazd na akciu´ niečo stojí. Predovšetkým náš čas, ktorý nám nikto nezaplatí a nevynahradí. Treba niečo jesť, tankovať, kúpiť diaľničnú známku a pod. Stalo sa nám tiež, že sme boli aj cez 350 km od nášho domova, takže vzhľadom na to, že pracujeme celú noc, by bola cesta naspäť nelogická. Takže aj to ubytovanie na jednu noc, ktorú tam v podstate nestrávime celú, treba zaplatiť. Ešte sme sa nedostali do štádia, kedy by sme mali vlastného sponzora.
Takže ide skôr o koníček ako prácu. Matej má prácu manažéra v oblasti gastronómie, Hanka pracuje pre známu automobilku v sklade, Peťo v stavebnej firme a Baška je momentálne na materskej, ale pred materskou pracovala ako recepčná a zároveň ako kuriérka pre firmu.“
3. S akými pomôckami pri skúmaní pracujete?
„Naším najpoužívanejším prístrojom je klasický diktafón, ktorý dokáže zachytiť zvuky, ktoré voľným uchom človek nepočuje. Ďalším zaujímavým prístrojom je fotoaparát s full spektrom, čo znamená, že po odfotení dokážeme ihneď zachytiť postavu ducha. Nie raz sa nám niečo zvláštne už podarilo zachytiť.
Najobľúbenejším a zároveň najmenej príjemným prístrojom je tzv. Spirit box. Ide o prístroj, vďaka ktorému môžeme ihneď počuť odpoveď, hlas neznámej entity. Spirit box funguje na základe AM a FM vĺn, cez ktoré je zreteľne počuť hlas ducha. Našou novinkou je aktuálne prístroj, ktorý sa volá Para4ce. Je to prístroj dovezený až z Floridy, nedá sa kúpiť na Slovensku. Funguje na základe snímača pohybu, kedy vo vzdialenosti 1-2 metrov dokáže zachytiť neznámu entitu, energiu, ktorá vstúpila do senzora a následne tento prístroj začne vyhrávať ako zvonkohra, kedy upozorní na to, že niečo, niekto, okolo toho prešiel. Tiež používame Melmeter, ktorý nám ukazuje teplotu a výkyvy teploty v okolí 1-2 metrov.“
4. Máte už za sebou početné výpravy, napríklad do rakúskeho sanatória, ktoré používal Hitler, na Čachtický hrad či zvolenskú Borovu horu. Ktorá doterajšia skúsenosť bola pre vás najstrašidelnejšou a prečo?
„Áno, to je pravda, preskúmali sme neskutočne veľa zaujímavých miest nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku a v Česku. Niekedy sa ťažko odpovedá priamou odpoveďou, pretože každé miesto, na ktorom sme boli, je niečím zaujímavé a strašidelné. Ale asi by som za najstrašidelnejšie miesto dala Mariánsku Čeľaď. Je to najnegatívnejšie miesto, aké sme kedy zažili.
Keďže sa tam donedávna robili satanistické rituály, tak tí ľudia, čo tieto rituály robili, tam pravdepodobne vyvolali niečo zlé, a je to tam doteraz. Napríklad sme sa pýtali: ´Stalo sa ti tu niečo zlé?´. Odpoveď: ´Smrť´. Taktiež nám niečo povedalo meno našej členky Bašky. A práve v tú noc Baška a fanúšička, ktorá tam bola s nami, videli postavu, ktorá sa ako keby na nás pozerala spoza rohu.“
5. Strašiť môže aj v stále obývaných domoch. Pozývajú si vás ľudia aj k nim domov s cieľom odhaliť paranormálne javy?
„Áno. Máme veľmi veľa žiadostí na to, aby sme prišli do domácností. Kebyže máme ísť do každej domácnosti, tak to môžeme začať chodiť každý víkend. Žiaľ, takéto výjazdy do súkromných domov si trikrát premyslíme, keďže máme aj negatívne skúsenosti s takýmto vyšetrovaním. Väčšinou ľudia, ktorí si nás volajú do domácností, chcú len to, aby sme potvrdili, či sa naozaj niečo deje v ich dome/ byte. Takže im v podstate stačí to, keď im potvrdíme, že sa u nich niečo deje, aby si nemysleli, že sú blázni.“
6. Boli ste na expedícii na mieste s paranormálnymi javmi aj v Bratislave?
„Áno, samozrejme. Veľmi zaujímavé miesto pre nás bol Sakrakopec v Rači. Píše sa deň 22. november 1966, kedy sa na mieste zvanom Sakrakopec, stala najväčšia letecká tragédia v histórii Československa. O život pri páde bulharského lietadla vtedy prišlo 82 ľudí. Telá boli podľa svedkov rozhádzané po okolí, časti z nich dokonca viseli na stromoch. Jednoducho miesto, ktoré má plný nárok na to, aby tam boli ešte nejaké zblúdilé duše. Nám sa podarilo vybaviť povolenie nielen na to, aby sme na to miesto mohli ísť v noci vyšetrovať, ale dokonca sme dostali od lesnej správy povolenie na to, aby sme do lesa mohli ísť autom, keďže naša technika je veľmi ťažká.
Toto miesto bolo neskutočné, pretože človek sa dokázal vžiť do tej hroznej tragédie, ktorá sa tam udiala. Pri vyšetrovaní sme sa pýtali anglicky, slovensky a tiež sme skúšali aj bulharsky. Podarilo sa nám zaznamenať niekoľko hlasov, ktoré bolo veľmi ťažko rozumieť. Veľakrát sme počuli aj kroky okolo nás, ale keďže sme boli v lese, tak to mohla byť zver, ktorá sa nachádzala neďaleko nás. Také najviac, čo sa nám podarilo zaznamenať na tomto mieste, bola postava, ktorá prešla okolo nášho auta. Všetci sme počuli nejaké divné zvuky, ihneď sme začali svietiť smerom na naše auto, videli sme, ako sa odráža EČV auta, a v tom niečo prešlo tak, že to EČV zakrylo. Ihneď sme utekali k autu a nikto tam nebol.“
7. Ak by sa niekto, kto sa rád bojí, chcel vybrať v Bratislave na „strašidelnú vychádzku“, kam by si to mal určite namieriť?
„Môžeme odporučiť miesto (ešte nami nepreskúmané), ktoré je veľmi strašidelné a nachádza sa v Bratislave. Na toto miesto sa nám ale dodnes nepodarilo získať povolenie. Vieme, že tam už bolo viacero ľudí v noci, ale keďže naša skupina chodí len s povolením, nedovolíme si navštíviť toto miesto bez toho, aby o nás vedela aspoň mestská polícia.
Ide o bývalú pôrodnicu na Zochovej ulici v Bratislave. Máme informácie, že dodnes tam straší v noci a ľudia tam nevedia vydržať. Naším zaujímavým miestom na vyšetrovanie bol Bunker BS8 v Petržalke. Išli sme tam na základe toho, že nemenovaní novinári tam chceli stráviť noc a nevydržali. Podarilo sa nám tam dostať, no vydržať v tom bunkri v úplnej tme chce riadnu odvahu. Skúste ísť aj na najstarší cintorín v Bratislave.
Dajte si však pozor: picháte do osieho hniezda. Keď raz to zistí, že o ňom viete. Už vie aj on o vás. A aby ste si ho náhodou nezobrali domov…“
8. Už rok je vo svete pandémia koronavírusu. Podnikáte stále expedície, alebo máte momentálne pauzu?
„Táto situácia s Covid-19 nám veľmi skomplikovala výjazdy. Momentálne máme v nich stopku, čo nás veľmi neteší. Mali sme naplánované akcie na január aj február, no museli sme ich zrušiť. To, že nechodíme na akcie, však neznamená, že nie sme aktívni. Stále na niečom pracujeme, vzdelávame sa, hľadáme nové miesta. Snažíme sa byť aktívni aspoň cez sociálne siete.“
Z expedície na Sakrakopec Rača:
