Prehrievanie miest zmierni len viac zelene a vody, je potrebné znižovať dôsledky zmeny klímy

Horucavy mesto kraj.jpg
Reprofoto: youtu.be

Katalóg je určený pre výkonných reprezentantov miestnej samosprávy a lokálnej štátnej správy, ale aj verejnosť.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) vypracoval katalóg adaptačných opatrení pre mestá a obce, ktoré pomôžu znížiť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.

Ako informuje hovorca BSK Michal Feik, extrémne teploty, ktorým v súčasnosti čelia najmä obyvatelia miest, dokáže zmierniť budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry.

Je veľmi dôležité, aby v Bratislave a Bratislavskom kraji bolo menej asfaltu a betónu, zato však viac zelene či vody,“ vyhlásil predseda BSK Juraj Droba.

Komplexná publikácia

Samosprávny kraj vypracoval komplexnú publikáciu, ktorá prináša širší pohľad v téme adaptácie na dopady zmeny klímy na lokálnej úrovni.

Okrem rozpracovania adaptačných opatrení, informuje aj o procese vzniku súčasnej zmeny klímy, o súčasných a očakávaných vplyvoch zmeny klímy na územie BSK, o relevantnej legislatíve a strategických dokumentoch týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy, o procese prípravy adaptačnej stratégie pre obce a mestá, ako podkladu pre realizáciu adaptačných opatrení,“ vysvetľuje BSK.

Cieľové skupiny

Katalóg je hlavne určený pre výkonných reprezentantov miestnej samosprávy a lokálnej štátnej správy. Využiť ho môže aj verejnosť, podnikateľská sféra a ďalšie subjekty, ktoré pôsobia na území miest a obcí.

Okrem Katalógu adaptačných opatrení momentálne spracúvame ako doplnkový dokument Adaptačný plán BSK na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Analyzuje zraniteľnosť územia na úrovni obcí a miest a na rôzne dopady zmeny klímy. Dokument bude dokončený na jeseň tohto roku,“ dodal vedúci Inštitútu regionálnej politiky BSK Matúš Krnčok.

Dva prístupy

Existujú dva principiálne prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy. Tým prvým je mitigácia, ktorá zabraňuje prehlbovaniu zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou.

Najúčinnejšou formou je znižovanie produkcie emisií skleníkových plynov ako aj zvyšovanie kapacity ich pohlcovania formou budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry,“ konštatuje samospráva.

Druhým prístupom je adaptácia, teda prispôsobovanie sa prírodných a ľudských systémov.

Adaptačné opatrenia

Kým niektoré adaptačné opatrenia, ako napríklad protizáplavové systémy či vodné nádrže, sú účinné hneď po ich dokončení, u mnohých je potrebné počítať s pomerne dlhým časovým horizontom ich účinnosti.

Sem patrí napríklad zmena plánovania a rozhodovania, nové predpisy a regulácie, či využitie novej zelenej a modrej infraštruktúry.

V prípade obcí a miest ide predovšetkým o budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry, ako sú dažďové záhrady, vegetačné a zelené strechy či steny, využívanie zatrávňovacej dlažby, ako aj vysádzanie a udržiavanie sídelnej zelene.

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk