Keď sochár očakával od akadémie povýšenie a titul profesora, poslali ho do „penzie“. Bol konfliktný typ s ostrou povahou.
Hoci nie je František Xaver Messerschmidt pôvodom zo Slovenska, počas jeho pobytu v Bratislave vznikol unikátny súbor búst známy ako Charakterové hlavy.
Každá busta zobrazuje inú grimasu. V článku sa dozviete viac o čudákovi z Zuckermandlu a jeho sochárskej tvorbe.
Výborný rezbár
František sa narodil v roku 1736 v nemeckom meste Wiesensteig. Ako približuje Pavel Dvořák v knihe Štvrtá kniha o Bratislave, jeho otcom bol miestny garbiar Ján Juraj Messerschmidt a matka Johanna Messerschmidtová, ktorá pochádzala z vychýrenej rodiny umelcov Straubovcov.
Chlapec zdedil umelecký talent. Po smrti otca sa s matkou a súrodencami presťahovali do Mníchova, kde žil jeho strýko Johann Baptista Straub. Pracoval ako rezbár na bavorskom kráľovskom dvore. Mladý František sa priúčal rezbárstvu v strýkovej dielni 6 rokov, potom pokračoval učením u druhého strýka v Grazi.
František sa zapísal na výtvarnú akadémiu vo Viedni. Učitelia ho dobre pripravili, vedel narábať s každým materiálom. Traduje sa, že v rezbárstve bol neprekonateľný. Obľúbil si ho aj vtedajší rektor akadémie Martin van Meytens, ktorý bol na verejnosti vážený a uznávaný.
Ostrý a nekompromisný
Van Meytens vybavil Františkovi objednávky pre Zbrojnicu, vďaka čomu si rýchlo a dobre zarobil. Ľudí udivoval svojou šikovnosťou aj čudáctvom.
Obliekal si obyčajný odev a vyzeral ako remeselník, na hlave nemal parochňu, čo bolo v tej dobe nezvyčajné. František mal konfliktnú a ostrú povahu, veľakrát bol nekompromisný. Svojich nepriateľov zosmiešnil karikatúrami.
Ako 31-ročný si vyslúžil vo Viedni spoločenské a umelecké uznanie. Nemal núdzu o objednávky a niekoľko ich prišlo priamo od cisárskeho páru.
Sklamanie na akadémii
Snom mladého sochára bolo učiť na univerzite a získať titul profesora. Vo Viedni si kúpil dom a bol zastupujúcim profesorom akadémie.
Prišlo však trpké sklamanie – v roku 1774 ho poslali do „penzie“. Na verejnosť začali prenikať chýry o jeho výstrednosti, o ktorých veľa nevieme. Stačilo to však nato, aby ho považovali za nespôsobilého učiť a jeho kariére na akadémii bol koniec.
František sa pokúsil ešte raz zapojiť do umeleckého života v Mníchove, no nevyšlo mu to. V roku 1777 sa presťahoval za bratom Jánom Evanjelistom Adamom do Bratislavy. Niekoľko rokov žili spolu, pre nezhody s bratom sa František rozhodol osamostatniť a kúpil si dom U jeleňa v Siedmej bočnej uličke v Zuckermandli.
Unikátne busty
Práve počas pobytu v Bratislave začal František pracovať na tvorbe známych búst a to medzi rokmi 1770 až 1783. Po Františkovi bola pomenovaná v Podhradí Messerschmidtova ulica, ktorá dnes už neexistuje.
Busty s vyškerenými grimasami chodilo obdivovať veľa ľudí, ktorí sa chceli stretnúť aj s ich samostným autorom. František žil v ústraní a už vtedy bol nevyliečiteľne chorý.
Dnešní odborníci tvrdia, že išlo o paranoidnú schizofréniu a sochár sa mal za grimasami v bustách skrývať pred halucinačnými predstavami. Zomrel v roku 1789 na zápal pľúc a pochovali ho na cintoríne v Podhradí.
Busty zdedil Františkov brat, ktorý bol taktiež sochárom. Usporiadal ich výstavu vo Viedni a už vtedy dostali názvy, ktoré sa používajú aj v súčasnosti, ako napríklad Zívajúci, Zachránený z vody, Usmievajúci sa a pod.
Messerschmidt vytvoril podľa opisu Slovenskej národnej galérie sériu 49 kusov a jednotlivé busty boli pomenované a očíslované. Ich poradie je náhodné a nesúvisí s poradím vzniku. Busty sa rozpredali a na nejaký čas o nich nebolo počuť. Dnes je známych 38 originálov a najväčší počet vlastní rakúska galéria Belvedere.
