Výnos z miestneho poplatku za rozvoj si bratislavský magistrát a bratislavské mestské časti rozdelia v pomere 68:32 v prospech mestských častí, ktoré budú tento poplatok aj vyberať. Vyplýva to z dodatku k Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo veci miestneho poplatku za rozvoj, ktorý vo štvrtok prijali bratislavskí mestskí poslanci na rokovaní zastupiteľstva.
Počas diskusie primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal pripomenul, že správcom poplatku by mal byť magistrát. Z výnosu by chceli napríklad opravovať cesty nielen v okolí stavieb, ale aj tie, po ktorých sa na stavby presúvajú stavebné mechanizmy po celej Bratislave. Mestské časti zas trvali na tom, aby poplatok spravovali aj vyberali, keďže vykonávajú kompetencie stavebných úradov.
Podľa nich výnos z poplatku zostane v lokalite, ktorá je zaťažená výstavbou, teda na území mestskej časti. Primátorovi sa nepáčilo ani to, že zastupiteľstvo najskôr rokuje o zmene štatútu, podľa neho malo zastupiteľstvo najskôr prijať všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj. O VZN bude mestské zastupiteľstvo rokovať na novembrovom alebo decembrovom zasadnutí.
Poslanec Ján Buocik poznamenal, že ak do tejto diskusie vnesie zastupiteľstvo chaos, VZN nemusí byť účinné a mesto príde o približne 15 miliónov eur. Ako ďalej dodal, VZN neschvaľujú len na jeden rok, ale i na ďalšie roky. Do debaty sa zapojil aj poslanec Peter Hanulík, ktorý poznamenal, že všetci sú za to, aby poplatok od developerov v Bratislave vyberali. Podľa neho však musia prijať kompromis. „Každý by mal ustúpiť, nevyhovieme všetkým, všetci by chceli, aby peniaze išli do jeho mestskej časti,“ spomenul.
Zmenu štatútu nepodporil bratislavský mestský a staromestský miestny poslanec Martin Borguľa. „Je to nevýhodné pre Staré Mesto. Mestská časť roky v rámci solidarity doplácala na malé mestské časti (finančný príspevok veľkých bratislavských mestských častí malým mestským častiam) a teraz budú developerský poplatok vyberať práve v tých malých mestských častiach,“ vysvetlil poslanec s tým, že v Starom Meste môžu ešte stále postaviť veľké stavby.
„Keď to rátam, malo by to byť okolo dvestotisíc metrov štvorcových. Keď to vynásobíme, znamená to, že z poplatku bude na území Starého Mesta vyše sedem miliónov eur. Z toho ostane 68 percent na území tejto mestskej časti, čo je približne päť miliónov eur. Naopak, v Devínskej Novej Vsi naplánovali výstavbu skladov, mali by tam byť aj logistické haly v rozlohe tri milióny metrov štvorcových, čo je 105 miliónov eur. To je päť rozpočtov Starého Mesta. A z tých 105 miliónov ostane 70 miliónov v mestskej časti,“ dodal Borguľa.
Poplatok by mali podľa neho vyberať iným spôsobom, celý by ho malo vyberať mesto, to by vytvorilo komisiu a tá by podľa potreby peniaze rozdeľovala. Mestský poslanec a zároveň starosta mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves Milan Jambor na to reagoval, že deľba poplatku za rozvoj je uhol pohľadu.
Dodatok k štatútu, ktorý poslanci prijali, podľa primátora Iva Nesrovnala iba prehĺbi nerovnováhu medzi bratislavskými mestskými časťami a doplatia na to obyvatelia tých mestských častí, kde sa stavia málo. „Získavať na tom budú tie mestské časti, kde sa stavajú veľké haly a továrne na okraji mesta. Náklady na tieto stavby budú znášať všetci Bratislavčania,“ zhrnul. Na otázku, či primátor toto uznesenie zastupiteľstva podpíše, odpovedal, že si nechá spraviť analýzu a podľa toho sa rozhodne.
