Najväčšie výnosy, ako aj najviac preinvestovaných prostriedkov z poplatku za rozvoj má Ružinov.
Poplatky za rozvoj bratislavských mestských častí priniesli Bratislavčanom 19 miliónov eur, no použilo sa minimum. Poplatky za rozvoj sú vyrubované od roku 2017.
Väčšina mestských častí v Bratislave má poplatok za rozvoj na hornej hranici sadzby – 35 eur za meter štvorcový podlažnej plochy. Do rozpočtov pribúdajú milióny eur od developerov, zo získaných peňazí však použili len štvrtinu. Minulý rok vyzbieral aj minul najviac z týchto zdrojov Ružinov.
Hoci boli príjmy po zavedení poplatku nižšie, ako sa pôvodne očakávalo, za tri roky vyrubili bratislavské mestské časti poplatok v celkovej výške viac ako 19 miliónov eur.
Bratislava neinvestovala
Z uvedenej sumy ostáva mestským častiam 68 percent a 32 percent poukazujú na účet mesta. Za tieto peniaze možno napríklad zriadiť 15 nových škôlok (každá pre 100 detí), alebo takmer 100 hektárov nových parkov či 100 športovísk ako JAMA, ktorú otvorili v roku 2017 v Petržalke, informoval výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUB) Juraj Suchánek.
Hlavné mesto Bratislava od zavedenia poplatkov za rozvoj z týchto zdrojov neinvestovalo nič. V roku 2019 boli vyrubené poplatky, z ktorých má mesto dostať takmer 3 milióny eur. Bratislava tak má od roku 2017 k dispozícii 6,098 milióna eur, ktoré môže využiť v prospech svojich obyvateľov, konštatuje Suchánek.
„Za účelom poplatkov za rozvoj je navýšiť obciam dodatočné zdroje na budovanie novej infraštruktúry, aby nová výstavba prinášala okamžité benefity aj pre starousadlíkov. Práve títo občania by sa mali dožadovať využívania týchto peňazí a informácií o tom, ako sa využívajú,“ uviedol výkonný riaditeľ Juraj Suchánek.
Deväť MČ poplatok využilo
Z podielu približne 12,9 milióna eur, ktorý pripadá na mestské časti, sa v rokoch 2017 až 2019 využilo len 3,6 mil. eur, čo predstavuje necelých 28 percent.
V niektorých mestských častiach využili poplatok v celej výške, v iných častiach ho za tri roky nevyužili vôbec. V rokoch 2017 až 2019 použilo výnos z poplatku za rozvoj deväť bratislavských mestských častí.
Ružinov mal v roku 2019 z poplatku za rozvoj najväčšie výdavky, teda viac ako 3,2 mil. eur Mestská časť Ružinov použila viac ako 1 mil. eur na rekonštrukciu a výstavbu chodníkov, miestnych komunikácií, cyklotrás a na rekonštrukciu detského ihriska. V Záhorskej Bystrici využili spolu viac ako pol milióna eur na stavbu viacúčelovej športovej haly a na rozšírenie materskej školy nadstavbou.
Rekonštrukcie chodníkov aj škôl
Dúbravka využila z poplatkov takmer 300-tisíc eur na budovanie parkovacích miest, rekonštrukciu materských a základných škôl, stavbu verejného parku a opravy ciest. Staré Mesto za viac ako 300-tisíc zrekonštruovalo chodníky, historickú dlažbu v pešej zóne, oporný múr na Pražskej ulici a pripravili projektovú dokumentáciu rekonštrukcie ulíc. Vrakuňa využila vyše 170-tisíc eur na financovanie rekonštrukcie škôlok, detských ihrísk či bezbariérové priechody pre chodcov.
Mestské časti Vajnory a Devínska Nová Ves investovali do rekonštrukcie ciest a chodníkov. Devínska Nová Ves investovala vyše 340-tisíc eur, zatiaľ čo Vajnory iba 10-tisíc. Nové Mesto použilo príjmy z poplatku za rozvoj na škôlky, športovisko pri základnej škole, verejný park či rekonštrukciu ciest a strechy školy.
Mestská časť Jarovce použila vyše 60-tisíc eur z poplatkov za rozvoj na rozšírenie verejného osvetlenia, projekt cyklotrasy a kanalizáciu prípojky pre základnú školu. Petržalka, Rača, Karlova Ves a Lamač získané prostriedky zatiaľ nepoužili.
Príležitosť majú
Z doterajších nevyužitých prostriedkov, ako aj výnosov v roku 2020, majú mestské časti príležitosť realizovať investície v takom rozsahu, ktoré budú občania naozaj vidieť a cítiť.
Mestské časti v Bratislave po prvýkrát vyberali od stavebníkov miestny poplatok za rozvoj v roku 2017. Tento poplatok má slúžiť obciam ako jeden zo zdrojov na vybudovanie infraštruktúry, najmä tam, kde novou výstavbou vzniká jej potreba, dodal na záver Juraj Suchánek.
Inštitút urbánneho rozvoja je občianske združenie, ktoré spája rôzne profesie pôsobiace v oblasti urbánneho rozvoja a tvorby krajiny. Poslaním inštitútu je vytvoriť partnerský vzťah medzi verejnosťou, vládnymi inštitúciami, samosprávami a develeoperskám odvetvím, založený na vzájomnej dôvere a porozumení.
