Budova Národnej rady SR je veľkým lákadlom pre tisíce domácich aj zahraničných návštevníkov. Ročne parlament navštívi okolo 18 000 ľudí.
Ako informoval komunikačný odbor parlamentu, takmer rovnaký počet však do priestorov parlamentu prichádza aj na Deň otvorených dverí, ktorý bude už tradične 1. septembra. Na tento deň je v priestoroch Národnej rady SR, ako aj Bratislavského hradu pripravený bohatý celodenný program.
Nielen pre deti budú lákadlom najmä prehliadky Ozbrojených síl SR, ako aj našej polície, hasičov, či záchranárov.
„Priestor Bratislavského hradu sa úplne zmení tak, aby sa naši návštevníci nenudili. Zároveň je však priestor parlamentu aj zdrojom mnohých zaujímavých historických faktov, o ktorých návštevníci málokedy vedia. Napríklad, vedeli ste že v Hurbanovej sieni sa na pozlátenej tabuli nachádza prepis textu Janka Matúšku Ponad Tatrou blýska, z ktorého prvé dve strofy tvoria dnes Štátnu hymnu SR? Janko Matúška, vtedy 23-ročný študent evanjelického lýcea v Bratislave zložil v roku 1844 text hymny v prenajatom byte v Kniežacej aleji, len kúsok od miesta, kde v roku 1849 bolo rozpustené dobrovoľnícke vojsko. Naši dobrovoľní skladali zbrane a vlajky, a tým bola ukončená ich úloha v revolučnom hnutí rokov 1848 – 49,“ píše sa v tlačovej správe s tým, že dnes je toto miesto známe pod názvom Námestie Slobody, kde sídli Úrad vlády SR.
Dominantou vstupnej Hurbanovej siene parlamentu je práve busta významnej osobnosti slovenskej histórie, Jozefa Miloslava Hurbana, predsedu prvej Slovenskej národnej rady z revolučných rokov 1848 – 49. Národná rada SR pripomína, že manželkou J. M. Hurbana bola Anička Jurkovičová, ktorá je považovaná za prvú slovenskú ochotnícku herečku. Nebála sa vystúpiť proti predsudkom a prebojovávala ženám miesto na javiskách divadiel. „Spolu s Hurbanom organizovali aj prvé divadelné predstavenia v slovenskom jazyku,“ uvádza komunikačný odbor NR SR.
Významný slovenský architekt Dušan Jurkovič, ktorý položil základy modernej slovenskej architektúry bol synovcom spomínanej Aničky Jurkovičovej. Vrcholom jeho tvorby bola Mohyla Generála M. R. Štefánika na Bradle z roku 1928, ktorá sa stala pútnickým miestom a vzorom pamätníkovej tvorby v Európe.
„V Hurbanovej sieni sa nachádza aj busta Milana Rastislava Štefánika, významného slovenského politika, diplomata, generála francúzskej armády a tvorcu 1. Československej republiky. Štefánik mal veľký technický talent, prekvapoval svojimi vynálezmi ako napríklad výhybkou, ktorú vymyslel pre električky, a taktiež dômyselnú rozkladaciu fajku, alebo aj veľmi praktické traky na nohavice,“ informuje národná rada.
Na prvom poschodí južného traktu budovy NR SR je uchovaný kúsok z histórie, kde sú umiestnené tri pôvodné telefónne búdky ešte z doby, keď nebol dostupný internet ani mobilné telefóny. Týmto klasickým spôsobom bola budova slovenského parlamentu prepojená s celým svetom. Telefóny využívali poslanci, ministri, zahraniční diplomati, a taktiež aj prezident.