Strategicky významný najstarší vodárenský zdroj chce zachovať už viac ako 2 000 ľudí, ktorí sa za prvé tri dni podpísali pod petíciu. Dôležitosť ochrany pitnej vody nie je ľahostajná ani viacerým známym slovenským osobnostiam. Svojím podpisom to potvrdili napríklad dokumentaristka a režisérka Zuzana Piussi, riaditeľ Greenpeace na Slovensku Juraj Rizman či ekológ Mikuláš Huba.
Občianski aktivisti, ktorí sa o záchranu ostrova Sihoť snažia, zároveň žiadajú ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú a ministra životného prostredia Lászlóa Solymosa o stretnutie vo veci ochrany ostrova Sihoť. S ministerkou by sa rád stretol aj primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Ako uvádza na svojej oficiálnej facebookovej stránke, „lokalita Sihoť je súčasťou Bratislavy a ako chránené územie bezprostredne ovplyvňuje životné prostredie obyvateľov mesta. Po rokoch diskusií o tom či je na ostrov vôbec možné pustiť verejnosť, zrazu nie je problém, aby sa z ostrova stalo ťažobné územie. Toto si žiada jasné vysvetlenie zo strany Lesov SR aj ministerstva a ja ako primátor ubezpečujem Bratislavčanov, že urobím všetko preto, aby sme zastavili takéto nevysvetliteľné a nezmyselné praktiky“.
Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja poukázal na to, že podľa desaťročného plánu ťažby štátnych lesov na roky 2016 – 2025 by mali na ostrove Sihoť vyrúbať až 50 percent dreva. Podľa aktivistov môže byť výrub v takomto rozsahu v rozpore so zákonom o vodách a so zákonom o lesoch. Žiadajú tiež o prinavrátenie ostrova do majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá rozhodnutím z roku 2002 o pozemky a lesy prišla. Lesy SR, pod ktoré ostrov Sihoť patrí, odôvodňujú plánovaný výrub poškodenými a spráchnivenými stromami a plánovanou výsadbou nových stromov.
Prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu žiada okrem primátora a aktivistov aj samotná BVS.
