S príchodom zimy sa v rodinách opakuje ten istý scenár – nádcha, kašeľ, horúčka a čas strávený s čajom v posteli. Deti sú v chladných mesiacoch náchylnejšie na rôzne respiračné ochorenia, no rodičia môžu veľa urobiť, aby riziko nákazy znížili. Odborníci sa zhodujú: rozhodujú každodenné návyky, nie zázračné riešenia.
S príchodom zimy a chladnejšieho počasie sa každoročne zvyšuje aj výskyt akútnych respiračných ochorení, pričom najviac chorých je zvyčajne vo vekovej skupine 0 až 5-ročných. Deti sú totiž voči infekciám mimoriadne náchylné, keďže ich imunitný systém sa stále vyvíja.
V zime navyše trávia viac času v uzavretých priestoroch, kde sa vírusy šíria rýchlejšie. Škôlky, školy či krúžky sú miestami, kde sa infekcie prenášajú veľmi ľahko – často ešte skôr, než sa u niekoho objavia prvé príznaky.
Dobrou správou je, že riziko ochorenia možno výrazne znížiť dodržiavaním niekoľkých jednoduchých zásad, ktoré odporúčajú aj odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR. Zdôrazňujú pritom, že kľúčová je najmä prevencia.
Čerstvý vzduch je základ
Jedným z najúčinnejších, no často podceňovaných opatrení je pravidelné vetranie miestnosti. Vnútorné priestory by sa mali krátko, ale intenzívne vetrať niekoľkokrát denne. Ideálne je otvoriť okno dokorán, aby sa vzduch rýchlo vymenil.
Podľa odborníkov nejde len o doplnenie kyslíka, ale aj o zníženie koncentrácie vírusov, prachu a škodlivých mikroorganizmov.
Dôležitú úlohu zohráva aj vlhkosť vzduchu. Optimálna relatívna vlhkosť v miestnosti by sa mala pohybovať medzi 40 až 60 percentami. Príliš suchý vzduch vysušuje sliznice dýchacích ciest a znižuje ich schopnosť brániť sa infekciám.
Rovnako platí, že deti by mali chodiť každý deň von, aj keď je chladnejšie počasie. Pobyt na čerstvom vzduchu totiž podporuje imunitu, prekrvuje sliznice a zvyšuje celkovú odolnosť organizmu.
Pozor pri hrách v interiéri
Počas jesene a zimy trávia deti viac času v uzavretých priestoroch, ako sú detské kútiky, herne či zábavné centrá. Hoci podporujú pohyb a radosť z hry, zároveň predstavujú vyššie riziko šírenia respiračných ochorení.
Ak už má dieťa príznaky ako nádcha, kašeľ alebo zvýšenú teplotu, je vhodné návštevu takýchto miest odložiť. Platí to aj opačne – ak si rodič všimne, že iné dieťa má zjavné príznaky ochorenia, je lepšie na to upozorniť jeho rodičov.
Umývanie rúk ako najjednoduchšia prevencia
Správna hygiena rúk patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako predchádzať šíreniu infekcií. Základné hygienické návyky by si mali deti osvojiť už v predškolskom veku.
Lezie na vás chrípka či nádcha? Nejde o to isté, všímajte si tieto príznaky a ľahko ich rozlíšite
Dôležité je deti učiť nielen kedy, ale aj ako si ruky správne umývať. Umývanie by malo trvať približne 40 sekúnd až jednu minútu a zahŕňať dlane, chrbát rúk aj priestor medzi prstami. Nestačí ruky len opláchnuť – vždy treba použiť mydlo a teplú vodu.
Rovnako dôležité je aj správne osušenie rúk. Ideálne sú jednorazové papierové utierky, prípadne často menené textilné uteráky. V školách a škôlkach by sa nemal používať jeden spoločný uterák pre viacero detí.
Kašeľ a kýchanie majú svoje pravidlá
Rovnako dôležitá je aj takzvaná respiračná etiketa. Deti by sa mali naučiť zakrývať si ústa pri kašli a kýchaní, ideálne papierovou vreckovkou. Ak ju nemajú po ruke, vhodnou alternatívou je lakťová jamka.
Použité vreckovky by mali okamžite vyhodiť do koša a následne si umyť ruky. Tieto jednoduché návyky výrazne znižujú riziko prenosu vírusov v kolektíve.
Cibuľa s medom? Tajný trik starých mám na boľavé hrdlo i kašeľ, ktorý zaručene funguje
Imunitný systém detí výrazne ovplyvňuje aj strava. Odborníci zdôrazňujú najmä význam vitamínov C, D, E a minerálu zinok. Vitamín C je vhodné zabezpečiť predovšetkým prirodzene – pravidelnou konzumáciou ovocia a zeleniny.
V období zvýšeného výskytu infekcií sú vhodné najmä:
- paprika,
- citrusy,
- kiwi,
- kapusta,
- kel
- sezónne ovocie ako jablká a hrušky.
V chladných mesiacoch, približne od októbra do apríla, sa odporúča dopĺňať deťom aj vitamín D, keďže slnečného žiarenia je menej.
Imunitu môžu podporiť aj probiotiká, ideálne v prirodzenej forme, napríklad jogurty, kefír či kvasená zelenina. Prospešné sú aj omega-3 mastné kyseliny a betaglukány.
Dostatok spánku a oddychu
Spánok zohráva kľúčovú úlohu pri regenerácii organizmu. Čím je dieťa mladšie, tým viac spánku potrebuje. Dôležité je dodržiavať pravidelný režim a vytvoriť pokojné prostredie bez obrazoviek, na ktoré by sa pozeral tesne pred spaním.
Detská spálňa by mala byť pravidelne vetraná a teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí 18 až 22 °C. Príliš teplý a suchý vzduch môže opäť oslabiť sliznice a zvýšiť náchylnosť na infekcie.
Ak sa v domácnosti objaví choroba, odborníci odporúčajú zvýšiť hygienu, častejšie vetrať a dezinfikovať často dotýkané povrchy. Dieťa by nemalo zdieľať uteráky, poháre ani príbor s ostatnými členmi rodiny.
„Ochorenie je potrebné vyliečiť a neprechodiť ho,“ zdôrazňujú hygienici. Príliš skorý návrat do kolektívu môže ochorenie predĺžiť a navyše zvýši aj riziko, že sa nakazia ďalšie deti.
