Pamätník daroval pred približne dvomi rokmi svoju zbierku korešpondencie múzeu.
Alfred Weissberger, prezývaný Fred, si počas rokov uschoval rodinnú korešpondenciu z rokov 1936 – 1944. Medzi prvými listami možno nájsť narodeninové priania, blahoželania či pohľadnice ku Dňu matiek.
Veľkú a pozoruhodnú zbierku podaroval múzeu. Prečítajte si príbeh muža, ktorý prežill druhú svetovú vojnu a holokaust.
Nádejný krajčír
Fred sa narodil v Senci ako jedno zo štyroch detí. Jeho otec bol krajčír a priúčal Freda svojmu povolaniu, ktorému to šlo ako po masle. „Keď máte radi otca a povolanie, potom sa učíte oveľa rýchlejšie ako hocikto iný,“ vysvetlil Fred.
Druhá svetová vojna však rozdelila mnoho rodín a výnimkou neboli ani Weissbergerovci. V máji 1944 boli Židia z mesta prinútení žiť v gete, kam putovali aj Fred s rodičmi a mladším bratom. Jeho starší brat narukoval do armády a sestra pracovala v Budapešti.
Jedno ráno sa však pre Freda všetko zmenilo, pretože ho z geta násilím poslali do tábora nútených prác. V ten istý deň vzali jeho rodičov, brata a strýkov do Auschwitzu, kde zomreli.
Zložité posielanie listov
Sestra bola stále v Budapešti a zúfalo pátrala po správach o rodine. Jej listy sa dostali až k Fredovi, v ktorých sa pýtala na rodičov a tvrdila, že im stále písala.
V tejto dobe bolo posielanie listov zložité, pretože ľudia v tábore museli vždy poprosiť vojaka, aby ich išli vhodiť do poštovej schránky. Ak niekoho prichytili, že posiela list, hrozili mu prísne tresty a možno aj smrť.
Fred chcel využiť svoj talent v krajčírstve, pretože si bol vedomý, že sa bude v tábore hodiť. Dôstojníci si potrpeli na kvalitné uniformy a Fred začal pre nich šiť. Aj nadobudnuté zručnosti od otca mu pomohli prežiť holokaust a tábor.
