Niektoré časti ostrova Sihoť sú národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá studňa bola na ostrove spustená do prevádzky v roku 1886.
Väčšine Bratislavčanov je zrejme známy ostrov Sihoť. Je chránený vodárenský areál a historicky prvý vodárenský zdroj pre mesto.
Ak budete hľadať ostrov na mape, nájdete ho za Devínskou cestou neďaleko Karloveského ramena. Pozrite sa s nami na históriu ostrova a jeho prvej vykopanej studne.
Tretí slovenský vodovod
Ako uvádza web nmag.snm.sk, stavebný radca z Drážďan Bernhard Salbach vybral medzi rokmi 1881 – 1882 Sihoť ako vhodný zdroj pitnej vody. Salbach sa podieľal na výstavbe viacerých vodohospodárskych stavieb v Budapešti, Linzi, Viedni či Prahe.
Prvá studňa bratislavského vodovodu sa vykopala 25. augusta 1884. Vodovod spustili do prevádzky 1. februára 1886 a bol tretím na území Slovenska. Nižšie si môžete prezrieť historický záber studne z roku 1884.
Pôvodné zariadenie vodárne sa skladalo zo studne na ostrove a potrubia v dĺžke 1,7 km. Viedlo pod ramenom Dunaja do čerpacej stanice v Karlovej Vsi. Súčasťou zariadenia bolo výtlačné potrubie.
Prvá studňa mala charakter kopanej studne, bola kruhového tvaru s priemerom 250 cm. Do studne sa dá dostať vodotesným oceľovým poklopom, ktorý je položený na úrovni 100-ročnej vody Dunaja (takmer 5 metrov nad úrovňou okolitého terénu). Táto studňa dodávala vodu do polovice 60. rokov 20. storočia.
Fauna a flóra lužných lesov
Ostrov má návštevníkom stále čo ponúknuť. V severnej časti nájdeme externú expozíciu múzea s pôvodnými vodárenskými objektmi, ktoré sú dodnes súčasťou bratislavskej vodárne.
Návštevníci môžu stále vidieť prvú vodárenskú studňu, prvú čerpaciu stanicu z roku 1912 či podzemie, z ktorého vychádza dlhý priechodný tunel s vodovodnými potrubiami pod Karloveským ramenom.
Pôvodná fauna a flóra lužných lesov stále skrášľuje ostrov. V minulosti boli možné exkurzie na vodárenský zdroj Sihoť, no sú do odvolania zastavené.
