Ľudové remeslo a tradície jednoznačne patria ku koloritu bratislavskej mestskej časti Vajnory. V letnom období sa tam stretávajú nadšenci, ktorí sa chcú čo to zo zručností a zvykov prastarých otcov i materí priučiť.
Letná Škola vajnorských tradícií má síce už tohtoročný prvý týždenný turnus za sebou, ale nových zanietencov a možno i zvedavcov v nej čakajú opäť. Začína sa už 16. júla. Predchádzajúce štyri ročníky sa konali na frekventovanom verejnom priestranstve medzi kostolom a domom kultúry na pódiu v Parku pod lipami. Terajší piaty ročník letnej Školy vajnorských tradícií sme situovali do muzeálneho prostredia, do dvora národnej kultúrnej pamiatky Vajnorského ľudového domu. Už počas prvého turnusu sme sa presvedčili, že záujem o podujatie je naozaj veľký, hovorí Gabriela Zemanová (GZ) z mestskej časti Vajnory a zároveň občianskeho združenia Podobenka z Vajnor.
Práve Podobenka z Vajnor stojí za celou školou, a nielen ňou. Udržiavať a šíriť posolstvo starých tradícií a remesiel sa im darí aj prostredníctvom iných aktivít a podujatí. Práve preto Gabriela môže smelo potvrdiť, že „ľudový motív,“ to nie je dnes len o trende v móde či dizajne: „Vajnory sa pýšia svojou bohatou históriou, osobitou krásou ľudového umenia a zvykmi, ktoré sa uchovávajú a rozvíjajú až do súčasnosti. Niť nikdy nebola pretrhnutá. Aj preto im právom patrí prívlastok ‚dedina v meste.‘ Cieľom nášho projektu je najmä zachovanie, rozvíjanie a podpora hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva, ľudových tradícií a zvykov a ich propagácia nielen v rámci Bratislavy a Slovenska, ale aj v zahraničí.“
A čo konkrétne je pripravené pre tých, čo zavítajú do letnej školy?
GZ: „Pečenie tradičných koláčov, výroba vajnorských vtáčikov, tkaníc, drevených hračiek, ľudových bábik a papierových ruží. Ale bude sa aj hrať na drumbľu a dievčence sa naučia česať tradičné ľudové účesy.
Konkrétne za mňa môžem povedať, že už počas prvého turnusu som piekla priamo na dvore Vajnorského ľudového domu v improvizovanej kuchyni tradičné koláče – ‚sirové osúchi‘, ‚slifkové buchti‘, ‚osúchi s marhulama‘, ale aj ‚makovňíki, orechovňíki a sirovňíki‘. Malí či veľkí žiaci letnej školy mohli priamo od zarobenia kvásku cez miesenie cesta až po pečenie v rúre sledovať celý postup prípravy. Nestačila som piecť.
Veľký záujem bol aj o výrobu tradičných vajnorských kraslíc a vtáčikov, papierových ružičiek. No a veselo bolo deťom, keď sa mohli voziť sa na káre tak, ako kedysi. Okrem toho si mohli návštevníci letnej školy pozrieť Vajnorský ľudový dom takzvané živé múzeum – tradičný ľudový príbytok s nádhernými ornamentálnymi maľbami a výšivkami. Keď doňho vojdete, cítite v ňom život.“
Vaše občianske združenie Podobenka z Vajnor pripravuje vo Vajnorskom ľudovom dome zaujímavé podujatia počas celého roka. Aké sú pripravené na najbližšie obdobie?
GZ: „Pravidelne každý štvrtok organizujeme kurzy tradičných ľudových remesiel. Interiér domu aj dvora tematicky ladíme podľa ročných období. Na dožinky, ktoré oslávime tento rok 25. 8., napríklad ožije dvor, ako aj interiér výzdobou z obilia a nechýba, samozrejme, ani dožinkový veniec. No a napríklad na hody, aktuálne 15. 9., býva vinobranie. Vtedy návštevníkom ponúkame ukážku takzvanej prešovačky. Všetky tieto aktivity sú súčasťou Školy vajnorských tradícií.“
