Pravidelná meditácia môže mať väčší vplyv na zdravie mozgu, než sa doteraz predpokladalo. Nový americký výskum naznačuje, že rozhodujúcu úlohu zohráva pomalé a vedomé dýchanie, ktoré môže ovplyvňovať biologické procesy spojené s Alzheimerovou chorobou.
Meditácia je už roky vnímaná ako spôsob, ako spomaliť myšlienky, vyčistiť si hlavu, zvládať stres a zlepšiť psychickú pohodu. Nový vedecký výskum z USA však naznačuje, že jej účinky môžu siahať oveľa hlbšie, a to až k biologickým procesom, ktoré súvisia s rozvojom demencie.
Zistenia vedcov, publikované v odbornom časopise Psychophysiology, poukazujú na súvislosť medzi pravidelnou meditáciou spojenou s pomalým dýchaním a nižšími hladinami amyloidu beta v krvi.
Ide o bielkovinu, ktorá sa prirodzene tvorí v tele, no pri nadmernom množstve sa môže hromadiť v mozgu a vytvárať zhluky známe ako amyloidové plaky. Tie sú považované za jeden z hlavných biologických znakov Alzheimerovej choroby.
Výskum pritom ukázal, že kľúčovým faktorom nie je samotná meditácia, ale spôsob dýchania. Účastníci, ktorí meditovali s pomalým, pravidelným dychom, vykazovali po skončení experimentu nižšie hladiny amyloidu beta v krvi. Naopak, u ľudí, ktorí meditovali bez kontroly dychu, sa hladiny tejto látky dokonca zvýšili.
Premýšľate, ako si ešte viac zútulniť byt? Týchto päť detailov ho počas zimy zmení na nepoznanie
Vedci sa zamerali na mladých a zdravých dospelých vo veku od 18 do 35 rokov, ktorí dovtedy nemali skúsenosti s pravidelnou meditáciou. Cieľom bolo pozorovať čisto fyziologické zmeny bez vplyvu starnutia či chronických ochorení.
Účastníci meditovali dvakrát denne po 20 minút počas jedného týždňa, pričom časť z nich dýchala v presne stanovenom pomalom rytme.
Pomalé dýchanie aktivovalo takzvaný parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za upokojenie organizmu, regeneráciu a „režim oddychu“.
Tento stav sa prejavoval výraznými výkyvmi srdcovej frekvencie, čo je znak hlbšieho fyzického uvoľnenia. Práve táto reakcia organizmu sa podľa vedcov spája s priaznivejšími zmenami v hladinách amyloidu beta.
Váš pes robí tieto veci? Je to znak lásky a dôvery, ak toto robí aj váš pes, jeho city k vám sú jasné
Výsledky tak naznačujú, že rôzne meditačné techniky môžu mať rozdielne účinky na telo aj mozog. Meditácia zameraná výlučne na sústredenú pozornosť kladie na nervový systém iné nároky než techniky, ktoré kombinujú vedomé upokojenie mysle s pomalým dýchaním. To môže vysvetľovať, prečo nie všetky formy meditácie prinášajú rovnaké zdravotné benefity.
Výskum poukázal na tieto rozdiely medzi skupinami:
- meditácia s pomalým dýchaním viedla k poklesu amyloidu beta v krvi,
- meditácia bez kontroly dychu bola spojená s jeho nárastom,
- výrazné zmeny sa objavili už po jednom týždni pravidelnej praxe.
Odborníci zároveň zdôrazňujú, že zníženie hladiny amyloidu beta v krvi automaticky neznamená, že človek nebude mať v budúcnosti Alzheimerovu chorobu.
Ide však o potvrdenie toho, že aj takéto jednoduché techniky môžu ovplyvňovať procesy spojené so zdravím mozgu, a to ešte v mladom veku.
Z TikToku rovno na tanier. Tieto tri virálne recepty ovládli internet a chutia ešte lepšie, než vyzerajú
Počet ľudí s demenciou totiž celosvetovo rastie. Ochorenie ovplyvňuje genetika, životný štýl, pohyb, strava aj duševná záťaž. Keďže liečba zatiaľ neexistuje, čoraz viac pozornosti sa venuje prevencii a včasným zmenám, ktoré môžu podporiť zdravé fungovanie mozgu.
Prvotné príznaky demencie môžu zahŕňať:
- problémy s pamäťou, najmä krátkodobou,
- zhoršenú schopnosť sústrediť sa alebo sledovať konverzáciu,
- zmeny nálady, podráždenosť alebo depresiu,
- problémy s orientáciou v priestore alebo časových súvislostiach,
- ťažkosti s plánovaním alebo vykonávaním bežných úloh.
Nové zistenia vedcov tak otvárajú otázku, či práve vedomé spomalenie dychu nemôže zohrávať väčšiu úlohu, než sa doteraz predpokladalo.
