Slovenskí diváci budú môcť Sládeka v rámci osláv jeho okrúhlych narodenín vidieť tento týždeň hneď v štyroch špeciálnych predstaveniach.
Známy slovenský mím, choreograf a režisér Milan Sládek považuje pantomímu za základ umenia. „To nonverbálne, to mimické, gestické, je aj základ našej medziľudskej komunikácie a je úžasné vidieť, aké spojenia vedú od pantomímy k iným umeleckým druhom. Je to také všeumenie. To je na nej úžasné,“ tvrdí Sládek.
Ako samostatné umenie podľa neho zároveň nikdy nekončí. „Ja som nielen tvorca, ale aj materiál. A je zaujímavé sám seba pozorovať, čo v ktorej časti života telo môže alebo nemôže, aké nové veci som povymýšľal, aké mám zážitky, čo viem spracovať… Je to umenie, ktoré skončí možno až mojou senilitou, keď už budem tak starý, že už nebudem fungovať,“ povedal rodák zo Streženíc.
Ako priznal, ľudia, ktorých stretáva v bežnom živote, ani nevedia, že je mím. „Ja totiž nerád gestikulujem, nechcem byť herec do pol ôsmej, ale od pol ôsmej. No gestá, pohľad, úsmev vám môžu veľmi pomôcť hlavne v zahraničí, kde sú úplne iné jazyky ako ten náš. Emocionálna stránka je totiž všade rovnaká, ten základ, ktorý nás ľudí robí ľuďmi,“ poznamenal Sládek.
Pre lepšie stvárnenie pantomímy mu pomohlo sochárstvo
Pri stvárnení jednotlivých pantomimických rolí mu výrazne pomohlo i štúdium sochárstva. „Hovorilo sa ‘Si rezbár, urob si sám!‘ Boli sme vždy na seba odkázaní, museli sme byť veľmi praktickí. No neskôr, keď išlo o masky alebo bábky, o výtvarné umenie či priamo o moju hru, ma to sochárstvo veľmi ovplyvnilo. Aj pri mojej vlastnej teórii týkajúcej sa hereckého pantomimického umenia. Vidieť priestor je totiž úžasná záležitosť. Priestor, v ktorom sa pohybujeme, alebo priestor, ktorý je v nás. Je skutočne zaujímavé, ako sa s tým dá pracovať. Vedieť sa dať do priestoru, vedieť ho v sebe vytvoriť. Charlie Chaplin hovoril ‘Ten je herec, kto si vie uznať priestor, v ktorom sa pohybuje‘,“ uviedol známy mím, ktorý sa počas svojho života prezentoval na pódiu ako pantomimická postava Kefka.
„Niektoré veci mi časom pripadalo naivné volať Kefkove pantomímy. Keď som robil Dona Juana, bol to Kefkov Don Juan, no keď som robil Carmen, už sa to nevolalo Kefkova Carmen. Ale Kefka je vo mne stále, on dáva určitý pohľad na tie témy, aj tej Carmen napokon dal takú podobu, akú mala. Má svoj humor, odstup, je to moje druhé ja, ktoré stále existuje, aj keď po ňom určité veci nenazývam. Skôr sa zaň tak trochu schovávam a môžem prostredníctvom neho hovoriť o veciach, ktoré by som si privátne ani nedovolil povedať. Tie drzosti vždy nechávam, aby ich povedal on,“ skonštatoval Sládek, ktorý v piatok oslávil svoje 80. narodeniny.
Vnútorná sila pramení z prepojenia vnútorného s vonkajším
Sládek stále pôsobí vitálne a je plný energie. „Ja si myslím, že čo sa v jednom deje, je dôležitejšie ako to, čo sa navonok dáva. A naučiť sa spojiť to vonkajšie s vnútorným asi dáva tú silu,“ prezradil umelec. „Mám taký vzor, je ním jeden už zosnulý japonský tanečník, ktorý začal svoju svetovú kariéru ako 72-ročný. Mal som ho na mojom festivale, keď mal asi 84 a keď mal 86, hrali sme spolu na jednom japonskom festivale a ja som si pri ňom pripadal ako starec, aj keď som vtedy mal iba 60 rokov. Túto vnútornú silu som uňho veľmi obdivoval. A tá podľa mňa pramení z prepojenia vnútorného s vonkajším,“ podotkol.
Slovenskí diváci budú môcť Sládeka v rámci osláv jeho okrúhlych narodenín vidieť tento týždeň hneď v štyroch špeciálnych predstaveniach. Od stredy do soboty, konkrétne 28. februára a 1. marca o 10. hodine a 2. a 3. februára o 19. hodine uvedie v bratislavskom Divadle Malá scéna STU dvojhodinový program, v rámci ktorého odohrá dve inscenácie – pantomimickú grotesku Dar a jednoaktovku Andy & Basquiat.
Ďalším jeho momentálne pripravovaným projektom je pantomíma o Alexandrovi Dubčekovi. „Tá bude mať premiéru 8. júna v Štátnej opere v Banskej Bystrici a volá sa Dubčekova jar. Chcem ňou vyjadriť obdiv k tomuto veľkému človeku, ktorý mal úžasnú odvahu v dobe, keď mať odvahu bolo nebezpečné. On ma ako osobnosť veľmi oslovil. Nebude to žiadna biografická záležitosť, nazývam to scénická báseň. Bude mať asi dve hodiny, budú tam aj videoklipy, čierne divadlo, sólistická pantomíma, skupinová pantomíma, malo by to mať veľký rozsah,“ prezradil Sládek.
