Bratislavské urgentné príjmy denne zapĺňajú pacienti pod vplyvom alkoholu či drog, čo výrazne komplikuje prácu zdravotníkom aj mestským policajtom. Odborníci preto opäť otvárajú diskusiu o obnovení protialkoholických záchytiek, ktoré na Slovensku zanikli v roku 2004.
Bratislavské nemocnice aj mestská polícia sa dlhodobo stretávajú s tým, že urgentné príjmy sú zahlcované ľuďmi pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Zdravotnícky personál upozorňuje, že práve títo pacienti najčastejšie blokujú kapacity oddelení, ktoré majú slúžiť pre akútne a život ohrozujúce prípady. Situácia je natoľko závažná, že hliadky mestskej polície prichádzajú na urgentné príjmy prakticky každý deň, neraz aj viackrát.
Podľa bratislavskej mestskej polície ide ročne o stovky výjazdov. Od začiatku tohto roka zasahovali bratislavskí mestskí policajti na urgentoch už viac než 600-krát. Často ide o žiadosti zdravotníckeho personálu o asistenciu pri agresívnych, dezorientovaných alebo inak rizikových pacientoch, ktorí svojim správaním ohrozujú seba aj okolie. V mnohých prípadoch však hliadky vykonávajú aj preventívne kontroly priestorov, aby pomohli udržať bezpečie na oddeleniach.
Mesto schválilo rozpočet na rok 2026: Poslanci schválili viac peňazí pre MHD a seniorov, objavuje sa ale aj kritika
Zdravotníci aj bezpečnostné zložky sa zhodujú, že riešením by mohlo byť opätovné zavedenie protialkoholických záchytných izieb. Tie na Slovensku prestali existovať v roku 2004, čo znamenalo, že starostlivosť o intoxikovaných ľudí prešla prakticky výlučne na nemocnice.
Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska dlhodobo upozorňuje, že záchytky by mohli významne odbremeniť urgentné príjmy aj policajné hliadky, a zároveň priniesť bezpečnejšie a efektívnejšie riešenie pre intoxikované osoby.
Policajti sa nestíhali čudovať nad konaním vodiča, zastavili toho istého opitého vodiča dvakrát po sebe
Z historických údajov vyplýva, že ešte v roku 1989 fungovalo na Slovensku 34 záchytných izieb s kapacitou 325 lôžok. Mnohé európske krajiny pritom takéto systémy prevádzkujú dodnes, napríklad Česká republika, Poľsko, Fínsko či Nemecko. V týchto štátoch slúžia záchytky ako prechodné miesto pre ľudí, ktorí sú pod vplyvom alkoholu natoľko, že ohrozujú svoje zdravie alebo verejný poriadok, no nepotrebujú urgentnú medicínsku intervenciu.
Dôležité je zároveň pripomenúť, že ohrozenie pod vplyvom návykovej látky patrí medzi najčastejšie páchané trestné činy na Slovensku za posledných päť rokov. Odborníci preto upozorňujú, že problém intoxikovaných osôb nie je len otázkou zdravotníctva, ale aj verejnej bezpečnosti.
Diskusia o návrate záchytných izieb tak opäť naberá na sile. Podľa odborníkov by obnovenie tohto systému prinieslo výrazné odľahčenie nemocníc, zníženie počtu nebezpečných situácií na urgentoch a zároveň by umožnilo policajným hliadkam venovať sa iným úlohám, ktoré dnes kvôli intoxikovaným ľuďom nestíhajú riešiť.
