Mesto podporí hospodárenie so zrážkovou vodou, na jeden projekt dá maximálne 1 000 eur

Dazd_pixabay.com_.jpg
ilustračné: pixabay.com

Mesto Bratislava bude poskytovať finančný príspevok na podporu udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou.

Ako ďalej uviedla Iveta Kešeľáková z bratislavského magistrátu, cieľom je zlepšiť hospodárenie so zrážkovou vodou v hlavnom meste a podporiť zlepšenie mikroklímy mestského prostredia. Materiál o poskytovaní finančného príspevku na podporu malých projektov udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou v hlavnom meste SR Bratislave schválili bratislavskí mestskí poslanci na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Grantový program vychádza z projektu s názvom Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy, na ktorý v rozpočte mesta vyčlenili 50-tisíc eur. Záujemcovia sa budú môcť uchádzať o finančnú podporu do výšky päťdesiat percent, maximálne však do výšky tisíc eur preinvestovaných nákladov. Tie súvisia s malými projektmi, napríklad s využívaním zariadení na vsakovanie zrážkovej vody na pozemkoch i zadržaní zrážkovej vody a jej využitím na zavlažovanie. Ďalšia možnosť je zmena nepriepustných spevnených plôch na priepustné, možnosťami sú aj vegetačné strechy, fasády i strechy.

Žiadosť o finančný príspevok podávajú ľudia vždy k poslednému dňu mesiaca, najneskôr však do 30. septembra kalendárneho roka alebo do vyčerpania finančných prostriedkov. Záujemcovia o finančný príspevok zasielajú svoje žiadosti poštou na adresu hlavného mesta, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava. Každá žiadosť musí byť doručená v jednom exemplári na predpísanom formulári spolu s požadovanými prílohami, ktoré sú na internetovej stránke Bratislavy. Rozhodujúci je termín doručenia žiadosti na podateľňu magistrátu hlavného mesta. Obálku treba označiť textom „Grantová schéma – zrážky“. Žiadosť, vrátane príloh, treba súčasne zaslať aj v elektronickej podobe.

Kešeľáková pripomína, že zrážková voda v súčasných sídlach nemôže prirodzene vsakovať do pôdy a obnovovať tak zásoby podzemnej vody. Namiesto toho odteká po spevnenom povrchu do stokovej siete, zaťažuje čističky odpadových vôd alebo prívalovo vodné toky, čo spôsobuje lokálne záplavy. „Zároveň sa pôda v zastavanom území nadmerne vysušuje, trpí tým vegetácia a tým sa mení aj mikroklíma. Prostredníctvom týchto opatrení je možné opätovne vracať zrážkovú vodu do obehu a zabezpečiť prirodzený kolobeh vody,“ doplnila Zuzana Hudeková z kancelárie hlavnej architektky mesta Bratislava.

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk