V Bratislave začali sčítavať ľudí bez domova, hlavným cieľom dotazníkového prieskumu spojeného so sčítaním je zachytenie ich problémov a potrieb. Otázky zameriavajú na oblasti, ktoré súvisia s prístupom k teplému jedlu, ohrozenia na ulici, so zdravotnými problémami či príjmom.
„Do kompletných výsledkov sčítania bude ešte zahrnuté aj čiastkové sčítanie priamo v nízkoprahových denných centrách a nocľahárňach, ktoré ukončia 16. novembra. Prvé výsledky z prieskumu, najmä však počet sčítaných ľudí, by mali byť známe koncom novembra,“ informovala hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová s tým, že kompletné vyhodnocovanie dotazníkov však potrvá niekoľko mesiacov.
Prvé sčítanie ľudí bez domov organizujú Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s neziskovými organizáciami vo viacerých zariadeniach, ubytovniach nižšieho štandardu i na verejných priestranstvách. Sčítavajú ich aj na ďalších miestach v teréne, na ktorých sa ľudia bez domova zvyknú nachádzať.
Prvej fázy zrátavania ľudí bez domova sa zúčastnilo 106 sčítacích komisárov, sú to dobrovoľníci a experti z neziskových organizácií. Komisári sa vo dvojiciach pohybovali na 16-tich trasách v uliciach mesta, najmä v blízkosti nákupných centier, parkov či železničných staníc. Pozrieť sa boli aj v zariadeniach krízového a dočasného ubytovania, ako sú nocľahárne, útulky a sociálne ubytovne. Do sčítania podľa Skokanovej zahrnuli aj ľudí pred prepustením z nemocníc, detských domovov a zariadenia na výkon trestu odňatia slobody na území mesta, ktorí nemajú zabezpečené vlastné či prenajaté bývanie.
„Údaj o počte ľudí bez domova však bude predstavovať len dolnú hranicu z ich celkového počtu. To znamená, že budeme vedieť minimálny počet ľudí bez domova, ktorí v Bratislave žijú,“ spomenula riaditeľka sekcie sociálnych vecí, kultúry, školstva a športu bratislavského magistrátu Marcela Gbelecová.
Výdavky spojené s dotazníkovým zisťovaním a sčítaním ľudí bez domova hradí hlavné mesto zo svojho rozpočtu sumou približne 7 000 eur.
