Možno si to ani neuvedomujete. Dojedáte, postavíte sa od stola a buď stoličku intuitívne zasuniete späť, alebo ju necháte odstavenú tak, ako ste ju pri vstávaní odsunuli. Pre väčšinu ľudí je to úplná maličkosť, o ktorej nepremýšľajú. A práve to robí túto drobnosť pre psychológov zaujímavou.
Na prvý pohľad ide o detail, ktorý sa zdá bezvýznamný. Podľa odborníkov na správanie však práve takéto jemné, automatické návyky často prezradia viac než veľké gestá či starostlivo zvolené slová. Sú to momenty, keď konáme spontánne, a preto odhaľujeme svoju povahu najúprimnejšie.
Povaha sa ukazuje v bežných situáciách
Psychológia dlhodobo zdôrazňuje, že osobnosť človeka sa najlepšie ukáže nie v kritických chvíľach, ale v obyčajnom každodennom fungovaní. Vtedy, keď nekalkulujeme, keď nám nikto nehľadí cez plece a keď sa nepotrebujeme kontrolovať.
Zasunutie stoličky je presne takýto moment. Úzko súvisí s osobnostným rysom nazývaným svedomitosť. Nejde o prehnané lipnutie na poriadku, ale skôr o prirodzený sklon dotiahnuť veci do konca, udržiavať určitý systém a byť o krok vpred v bežných situáciách.
Svedomitosť sa ukazuje v detailoch
Výskumy ukazujú, že tento osobnostný rys sa najlepšie prejaví v úplne obyčajných rozhodnutiach, ktoré robíme bez premýšľania. Nie v situáciách, kde sa snažíme pôsobiť dobre, ale vo chvíľach, keď sme sami sebou.
Človek si vtedy nepovie: „Teraz urobím správnu vec.“ On ju jednoducho spraví, pretože mu to pripadá prirodzené. Zasunutie stoličky nie je výkon ani sebakontrola. Je to len ďalší krok, ktorý uzatvára činnosť.
Nie je to len o poriadku – ide aj o ohľad na ostatných
Zaujímavé je, že zasunutá stolička nevypovedá iba o tom, že človek má rád poriadok. Rovnako dôležité je, na koho pri tom myslí.
Keď stoličku upracete, nerobíte to preto, aby ste si splnili povinnosť. Skôr vám napadne, že by mohla zavadzať. Čašníkovi, ktorý nesie podnos. Ďalšiemu hosťovi. Dieťaťu, ktoré beží okolo. Hoci to trvá iba sekundu, ide o prejav takzvanej sociálnej pozornosti – schopnosti predstaviť si, ako váš čin ovplyvní iných.
Medzinárodné výskumy potvrdzujú, že ľudia, ktorí myslia na pohodlie ostatných v takýchto drobnostiach, majú podobný prístup aj v iných oblastiach života. Často zatvárajú skrinky, odkladajú veci na miesto, uvoľnia priestor alebo upravia niečo, čo síce nie je ich starosť, ale niekomu ďalšiemu to uľahčí život.
Cit pre detaily ako súčasť osobnosti
Ľudia, ktorí automaticky riešia podobné maličkosti, si zvyčajne všimnú aj ďalšie drobné nezrovnalosti – nesprávne napísané slovo, krivo zavesený obraz či niečo, čo „vyčnieva“ z harmónie priestoru. Nie preto, že by boli posadnutí poriadkom. Jednoducho si tieto odchýlky prirodzene všimnú.
Dlhodobé sledovania potvrdzujú, že svedomitosť je spojená s mnohými životnými výhodami. Títo ľudia bývajú úspešnejší v práci, lepšie si organizujú čas, bývajú spoľahlivejší a často sa dožívajú vyššieho veku. Nie vďaka jednej veľkej voľbe, ale kvôli stovkám drobných rozhodnutí, ktoré sa postupne kumulujú.
Nie je to o silnej vôli, ale o nastavenom prostredí
Môže sa zdať, že takíto ľudia majú neustále pod kontrolou svoje konanie. Pravda je však iná. Nespoliehajú sa na pevnú vôľu – namiesto toho si vytvárajú prostredie a rutiny, ktoré ich prirodzene vedú k užitočnému správaniu.
Zasunutie stoličky teda nie je dôkazom vzornej disciplíny. Je to jednoducho zvyk, ktorý robí svet okolo nich o trochu prívetivejším.
Psychológia osobnosti tiež pripomína, že tieto drobnosti sa časom skladajú do celkového obrazu. Malé každodenné gestá sú často najvernejším odrazom toho, ako človek pristupuje k väčším veciam v živote.
Možno je to len stolička… alebo aj tichý odkaz o tom, kto ste
Áno, môže to byť len bežná stolička. No práve v podobných nenápadných okamihoch sa ukazuje, akí sme v situáciách, ktoré nepovažujeme za dôležité.
A možno si pri najbližšom odchode od stola sami všimnete, čo urobíte – a prečo.
