Fašiangy predstavujú jedno z najstarších a najživších období slovenského ľudového roka. Zachovali sa u nás v podobe masiek, sprievodov, hudby, zabíjačiek a dobrého jedla. Ide o sviatok, ktorého pôvod siaha ešte do predkresťanských dôb – oslavoval koniec zimy a príchod jari. Až neskôr ho kresťanstvo začlenilo do liturgického kalendára ako čas pred začiatkom veľkopôstneho obdobia.
Kedy sa na Slovensku začínajú fašiangy?
Fašiangy sa vždy začínajú 6. januára, na sviatok Zjavenia Pána (Traja králi), a končia sa polnocou pred Popolcovou stredou, ktorá otvára 40-dňový pôst.
V roku 2026 pripadá Popolcová streda na 18. februára, takže fašiangy sa končia 17. februára 2026.
Tieto dátumy sú odvoditeľné od termínu Veľkej noci, ktorá je pohyblivým sviatkom. Určuje ju prvý spln Mesiaca po jarnej rovnodennosti (21. marec).
Historické korene fašiangov
Fašiangové oslavy mali pôvodne očistný a plodnostný význam. Cieľom bolo „vyhnať zimu“, podporiť úrodu, zdravie a blahobyt v gazdovstvách. Postupom času sa sviatok prepojil s kresťanskou tradíciou – bol poslednou možnosťou na bohaté jedlo a zábavu pred pôstom.
Slovo „fašiangy“ pochádza zo staronemeckého vastgang (odchod pôstu), kým latinské carne vale znamená „zbohom, mäso“. Obe označujú to isté obdobie.
Zvyky a tradície slovenských fašiangov
Tučný štvrtok
Je tradičný deň hojného jedla. Dodnes platí, že sa má výdatne najesť, aby bol človek počas pôstu silný a zdravý. V minulosti sa v tento deň aj v nasledujúcich týždňoch často konali zabíjačky – preto je fašiangová kuchyňa bohatá na bravčové jedlá.
Fašiangové sprievody
Vrcholom fašiangov v mnohých slovenských obciach sú sprievody masiek. Sú doloženou tradíciou v regiónoch ako Zemplín, Myjava, Turiec, Horehronie či Považie.
Najčastejšie masky:
- medveď (sila a plodnosť)
- turoň alebo kobyla (plodnosť a ochrana hospodárstva)
- mládenec a dievka
- cigánska rodina (v ľudovej kultúre komická postava)
- kominár (mal priniesť šťastie)
- smrť s kosou (memento blížiaceho sa pôstu)
Sprievod tradične obchádzal domy. Gazdovia dávali potraviny, slaninu, vajcia alebo pálenku. Tance s dievčatami a žartovanie boli bežnou súčasťou.
Pochovávanie basy
Ide o autentický slovenský zvyk, ktorý sa dodnes praktizuje. Symbolizuje koniec zábav a plesov, pretože počas pôstu sa hudba „nehraje“. Ceremoniál má formu humorného divadelného predstavenia.
Čo sa jedlo počas fašiangov?
Fašiangové jedlá boli vždy sýte, výdatné a mäsité – najmä vďaka zabíjačkám, ktoré sa konali práve v tomto období.
Zabíjačkové špeciality
Na slovenských stoloch tradične nechýbali:
- jaternice
- krvavničky
- tlačenka
- škvarky
- bravčová hlava a ovar
- pečené bravčové koleno
- údené mäso
Jedlá sa podávali s chlebom, kapustou, cviklou, chrenom či varenými zemiakmi.
Zabíjačkové polievky
Medzi najznámejšie patria:
- krvavá polievka (z vývaru s krvou, krúpami a cesnakom)
- mäsový vývar z čerstvo zabitého ošípanca
Sladkosti, ktoré nesmeli chýbať
Fašiangy boli aj obdobím sladkých dobrôt:
- šišky (s lekvárom aj bez)
- fánky
- pampúchy
- koláče s makovou, tvarohovou či orechovou plnkou
V niektorých regiónoch sa piekli veľké okrúhle koláče – podobné moravským frgálom –, najčastejšie s makom alebo tvarohom.
Fašiangy dnes: folklór, tradície a kultúrne podujatia
Fašiangové slávnosti sú súčasťou folklóru na mnohých miestach Slovenska – známe sú napríklad:
- Fašiangy v Zemplínskej Teplici
- Fašiangy v Čičmanoch
- Myjavské fašiangy
- Fašiangy v Sebechleboch či
- Trenčianske fašiangy
Zvyky sa síce líšia podľa regiónov, ale duch sviatku zostáva rovnaký: zábava, spájanie komunity, hudba, jedlo a rituálne lúčenie so zimou.
Fašiangy sú jedným z posledných veselých období pred pôstom. Či už si ich spojíte s tradičnou zabíjačkou, sprievodom, plesom alebo iba domácou pohodou so šiškami, prinášajú energiu, ktorú v zime všetci potrebujeme.
