Pri hre na záhrade si jeden osemročný chlapec všimol pod dubom zvláštne guľaté útvary. Spočiatku si myslel, že ide o semená, no ukázalo sa, že objavil niečo oveľa zaujímavejšie – drobné dubové hálky, ktoré sú výsledkom fascinujúceho procesu medzi rastlinami a hmyzom.
Ako vznikajú dubové hálky?
Dubová hálka je drobný výrastok, ktorý vzniká, keď drobné osy hálkotvorky nakladú vajíčko do pletiva listu alebo vetvičky duba. Strom na tento zásah reaguje tým, že okolo vajíčka vytvorí guľovitý útvar – hálku, ktorá larvu chráni a zároveň jej poskytuje výživu počas vývoja.
Takéto hálky sú v prírode bežné, no tieto konkrétne mali niečo nezvyčajné. Na ich povrchu sa nachádzal tukovitý obal, akoby malá čiapka, ktorú vedci neskôr pomenovali kapéllos.
Prečo je tento útvar výnimočný?
Pri podrobnom skúmaní sa ukázalo, že kapéllos obsahuje mastné kyseliny, podobné tým, ktoré sa nachádzajú v tzv. elaiosómoch – tukových výrastkoch na semenách niektorých rastlín. Tieto látky sú známe tým, že priťahujú mravce.
V laboratórnych testoch sa potvrdilo, že mravce naozaj na tukový povlak reagujú. Hálky s kapéllosom odnášajú do svojich hniezd, kde tukovú časť zjedia, no samotnú hálku nechávajú neporušenú. Larva osy tak môže rásť v bezpečí mraveniska – bez rizika útoku predátorov či poškodenia zvonku.
Nový typ vzťahu v prírode
Tento objav ukázal, že medzi dubom, osami a mravcami existuje prekvapivo zložitý typ spolupráce. Rastlina a hmyz sú navzájom prepojené prostredníctvom chemických signálov, ktoré využívajú aj iné druhy.
Takýto vzťah predstavuje nový spôsob, akým môže jeden organizmus nepriamo ovplyvniť správanie druhého – a to prostredníctvom tretieho článku v reťazci. V tomto prípade strom reaguje na vajíčko osy tvorbou hálky s vôňou a zložením, ktoré láka mravce. Tie ju následne chránia bez toho, aby si to uvedomovali.
Význam objavu
Zistenia boli publikované v prestížnom vedeckom časopise a predstavujú prvý potvrdený dôkaz, že parazitické osy dokážu prostredníctvom rastliny využiť mravce ako neúmyselných ochrancov svojich lariev.
Ide o zaujímavý príklad tzv. koevolúcie – dlhodobého vývoja vzťahov medzi rôznymi druhmi, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a prispôsobujú si svoje správanie. Tento prípad rozširuje naše poznanie o tom, ako zložité a prepojené sú ekologické systémy, aj keď ide o drobné organizmy.
Zvedavosť, ktorá otvorila nové poznanie
Objav sa začal celkom nenápadne – obyčajnou detskou zvedavosťou. Vďaka tomu sa rozbehol výskum, ktorý ukázal, že aj malé detaily v prírode môžu skrývať veľké objavy.
Nie je potrebné cestovať do džungle či laboratória – niekedy stačí pozorne sa pozrieť pod obyčajný strom a klásť si otázku, prečo veci fungujú tak, ako fungujú.
Zhrnutie
- Dubové hálky vznikajú po nakladení vajíčok drobnými osami do pletiva stromu.
- Niektoré hálky majú tukový obal – kapéllos, ktorý obsahuje látky lákajúce mravce.
- Mravce hálky odnášajú do hniezd, kde zjedia tukovú časť, no larvu nechajú nažive.
- Výskum dokázal nový typ ekologickej spolupráce medzi stromami, osami a mravcami.
- Objav prispel k lepšiemu pochopeniu koevolučných procesov v prírode.
