Ako vyzerá život veľryby v okamihu, keď ju nesleduje žiadna loď ani dron? Odpoveď priniesol moderný výskum, pri ktorom vedci pripevňujú prísavkové kamery a senzory na chrbty veľrýb vo voľnej prírode. Tieto technológie sa v posledných rokoch využívajú najmä pri štúdiu vráskavcov dlhoplutvých a vráskavcov malých, dvoch druhov, ktoré sa v južnom oceáne často pohybujú v oblastiach bohatých na kril.
Video z projektu: oceán očami veľryby
Zábery z týchto zariadení sú často spracované aj do krátkych dokumentárnych klipov, aby si ich mohla pozrieť aj verejnosť. Jeden z takýchto zostrihov z podobného výskumu nájdete tu:
Video: Oceán z pohľadu veľryby
Takto získané zábery odhaľujú správanie, ktoré bolo dlho len predmetom teoretických modelov – spôsob lovu, komunikáciu, sociálne interakcie, oddych aj reakcie na zmeny v prostredí.
Ako fungujú kamery na veľrybách
Používané zariadenia (často nazývané DTAGs) sú malé, približne vo veľkosti mobilu. Každé obsahuje:
- kameru
- akcelerometer a gyroskop
- snímač hĺbky
- prísavky na dočasné prichytenie
- rádiový alebo GPS vysielač
Výskumníci kameru pripevnia dlhým ramenom z malej lode, pričom celý zásah trvá len pár sekúnd. Zvieratá nebolia ani im neškodia – ide o metódu považovanú za jednu z najšetrnejších vôbec. Po niekoľkých hodinách až dvoch dňoch kamera sama odpadne a vedci ju vyzdvihnú na hladine.
Lov krilu zachytený priamo z chrbta veľryby
Zábery potvrdili presný postup techniky „lunge feeding“, ktorú vráskavce používajú pri love krilu. Tento proces prebieha nasledovne:
- veľryba prudko zrýchli
- otvorí obrovskú tlamu
- naberie veľký objem vody spolu s krilom
- vodu vytlačí a korisť zachytí v baleenových doskách
Videozáznamy v kombinácii so senzormi umožnili vedcom presne sledovať:
- rýchlosť útoku
- uhol manévrovania
- množstvo energie spotrebovanej pri jednotlivých nájazdoch
- reakciu veľrýb na hustotu húfov krilu
Tieto údaje pomáhajú vysvetliť, prečo je dostatok krilu pre veľryby životne dôležitý.
Prečo je kril základom potravného reťazca
Kril sú drobné morské kôrovce, ktoré patria medzi kľúčové organizmy antarktického ekosystému. Sú potravou pre:
- veľryby
- tučniaky
- tuleňe
- mnohé ryby
- morské vtáky
Larvy krilu sa vyvíjajú pod morským ľadom. Keď ľad ubúda, kril má menej vhodného prostredia, jeho početnosť klesá a to následne ovplyvňuje všetky druhy, ktoré sú od neho závislé.
Ide o jav vedecky potvrdený viacerými dlhodobými štúdiami.
Podľadový svet očami veľrýb
Kamery poskytli aj zábery z prostredia, kde je oceán čiastočne pokrytý ľadom. Výskum potvrdil:
- pod ľadom je menej svetla
- priestor na pohyb je výrazne obmedzený
- vráskavce musia presne plánovať cestu na nádych
Tieto videá zároveň ukázali, že zmena rozsahu morského ľadu ovplyvňuje trasy, po ktorých veľryby migrujú, aj oblasti, kde nachádzajú potravu.
Ako veľryby odpočívajú
Zábery odhalili aj pokojové fázy, ktoré bývajú ťažko pozorovateľné. Veľryby pri odpočinku:
- spomaľujú
- kĺžu vodou spolu s prúdom
- niekedy sa pohybujú v páre či malej skupine (typické najmä pre vráskavce dlhoplutvé)
Vráskavce malý sa naopak správajú skôr samotársky, čo je v súlade s dlhodobými sledovaniami.
Priblíženie k lodi sa vyskytuje, no nemožno ho jednoznačne interpretovať ako zvedavosť – môže ísť o reakciu na zvuky, prúdy alebo bežnú náhodu v priestore.
Prečo je výskum pomocou prísavkových kamier taký dôležitý
Táto technológia poskytuje mimoriadne presné údaje o správaní veľrýb, ktoré by sa inak dali získať len veľmi ťažko. Pomáha pochopiť:
- ako zmeny klímy ovplyvňujú dostupnosť krilu
- ako reagujú veľryby na úbytok ľadu
- koľko energie potrebujú pri love
- aké sú ich migračné trasy
- v akých oblastiach sú najviac ohrozené lodnou dopravou
Veľryby sú považované za tzv. indikátorové druhy – ich zdravie a správanie odráža stav oceánu ako celku.
